Poloczek IV 554 | Ťažko je ribički

2 words

Sušil 0351 | Ta uninská rola (100%)
Ta uninská rola černo pooraná, žabiu tam pachouka Uďheli z Unína. A jak ho tam zabiu, do žita odskočiu, skočiu k pohůnkovi: Jak je pachoukovi? Michale, Michalku, odpusti mně vinu, že sem ti do huavy dau smrtelnú ranu. Odpúščám, odpúščám ale velmi ťažko, že je mé srdečko poraněné všecko. Vy tetko Doračko, smutná, neveseuá, nesem vám synáčka v halinečce z pola. Vy tetko Doračko, nic sa nelekajte, pro vašeho syna bíuú puachtu dajte. Michale, Michalku, kdo je ti příčina? Kdo by byu, mamičko? Uďheli z Unína. Že bys mně, Michalku, moheu ešče ožit, ešče bych ti daua košelu zuatem šit. Nechcu já, mamičko, košele zuatovej, už já dávno čekám tej smrti hotovej. Zandite, mamičko, pro tech knězů gbelských, já sa vyzpovídám z mojich hříchů těžkých. Ja, co si, Michalku, gbelských knězů žádáš? A šak ty, Michalku, tolej hříchů nemáš. Jak bych já, mamičko, tolej hříchů neměu? Šak sem já nejednu děvečku podvedeu. Nejednu podvedeu, nejednu okuamau, kerak by sa Pán Bůh na mňa nerozhněvau? A ten gbelský cinter kolem mauovaný, leží tam Michálek pěkně pochovaný. Na jeho hrobečku rozmarýn zelený, to gbelským pachoukom roste na znamení. Na jeho hrobečku marijánek roste, vy gbelské děvčátka, vínky z něho neste. Ta jeho rodina třema řady stáua, tak ho naříkaua, jak muzika hráua. Na nebi hvězdička, na zemi děvečka, tak ho naříkaua jeho frajerečka. Na nebi měsíček, na zemi tatíček, tak ho naříkaua mamička, tatíček.

Galko 1/002 | Zaspievalo vtáča na kosodrevine (100%)
Zaspievalo vtáča na kosodrevine; ej, čo komu súdené, ej, veru ho neminie. Zaspieval si slávik pod oknom na ruži, ej, že moja milenka, ej, za mnou ešte túži. Preleť, slávik, preleť za dolhorské hory, ej, povedz jej, že i mňa, ej, za ňou láska morí. Ťažko je, jaj ťažko, dvom sa zabudnúti, ej, z ktorých sŕdc nemôže, ej, láska vyhasnúti. Z našich nevyhasne, kým žijeme letá, ej, ba ani do konca, ej, i po konci sveta.

Galko 3/006 | Už sa ten Janíčko odebiera (100%)
Už sa ten Janičko odebiera, [: na okenko klope, smutné volá: :] Podajže mi, milá, podaj vody, [: pre teba ma mé srdenko bolí. :] Ja by somc’ dobrej vody podala, [: keby som sa tvého kona nebála. :] Neboj sa ty, milá, mého kona, [: však je pri mém bočku šabla nová. :] Všecko mi je má manka príčina, [: za mojím chrbátom ona stála. :] Ach, mamičko moja, nestojte mi, [: za mojím chrbátom neplačte mi. :] Jako by som smutná neplakala, [: ked som ta ja tažko vychovala. :] Na fraštackých lúčkach šibeničky, [: na tých šibeničkách makovičky. :] Kdo tí makovičky trhat bude, [: na tých šibeničkách viset bude. :]

Galko 1/487 | Preleť, sokol, biely vták (100%)
Preleť, sokol, biely vták, k mojemu milému; pozdravuj ho nastokráť, povedz službu jemu: Že ho verne milujem, v svojom srdci nosím, aby prišel večer k nám, že ho pekne prosím. Len sa ho ja opýtám, čo sa na mňa hnevá, keď k nám prvej chodieval, a už nechodieva? Ťažko, ťažko kameňu, čo pod vodou pluje, ešte ťažšie takému, kto koho miluje. Ach, ja jedna jediná, ja som milovala; pán boh dal, pán boh vzal, zostala som sama. Sama, sama, samotná, ako tá hrdlička; teraz som samotná bez môjho Janíčka.

Galko 1/396 | A poniže Tisovca (100%)
A poniže Tisovca jest tam pekný, hustý les; [: všetko sa mi tak zdá, :] že môj milý príde dnes. Ej, príde mi on, príde na tom vranom koníčku, [: dal sobe pripínať :] vedľa boku šabličku. Keď si ju on pripínal, na svoj dom sa obzeral, [: ťažko sa mu vzdýchlo, ;] koník pod ním zryhotal. Neryhoci, koníčku, neplač ťažko, Janíčku! [: Jakže bych neplakal, :] keď som sa ja na to dal. (keď som sa na vojnu dal) Varta pri ňom stojala od večera do rána, [: a keď pán boh deň dal, :] išli oni pred pána.

Galko 1/379 | ldem, idem, neviem skade (100%)
Idem, idem, neviem skade, moje srdce ako v ľade, lebo moju vlasť opúšťam a v šíry svet nohy púšťam. (Idem, idem, lebo musím, chudobnej som matere syn, chudobná ma mati mala, horko ťažko vychovala. Potĺkeň som bol a budem, pokiaľ v ohni nezahynem; radšej v ohni než v špitáli, bodaj sme ho nepoznali. Ten Pivoda, náš kapitáň, platil by nás, nemá nič sám, jeho mundier otrhaný a koňa mu šklbú vrany.)

Galko 1/352 | Ťažko tomu sýkorovi pod vodou plávati (100%)
Ťažko tomu sýkorovi pod vodou plávati, ťažšie tomu (ešte ťažšie) šuhajkovi dievča milovati, keď ho ono nechce, len s druhými šepce, svojho potupuje, druhýmu sľubuje spravedlivô srdce. A tak idú naše časy s hodinami rovno, keď nám smrť sviečku zahasí, bude nám spokojno; a tak bude amen, keď zavalia kameň na tie naše kosti, duša do radosti (večnosti) pôjde na examen.

Galko 1/332 | Povedzže ty, môj najmilší (100%)
Povedzže ty (mi), môj najmilší, prečo teba tatík hreší? Hreší ma pre tebä, že ma nedá za tebä, že ty nemáš pole žiadne. Keď já nemám pole žiadne, ale som já djeuča švarné; môže to pán boh dať, že ma bude milovať šuhaj ako karafiat. Karafiat, kvet červený, nikdy farbu nepremení, ako taká panenka, ktorá nemá mládenka, ostane bez porušenia. Ešte jednu nôcku pôjdem, pani mamku prosiť budem: mamičko, tatičku, dajte za mňa Aničku, vezmem si hu za ženičku. Ak vám bude smutno bývať, dajte si hu odmalovať; ak vám bude ťažko, dajte (že) si hu za cklo, môžete se na ňu dívat.

Galko 1/300 | Sekerenka pántok nechce rúbat duby (100%)
Sekerenka pántok nechce rúbat duby; tažko je milovat, kdo koho nelúbí. Ja som taká bola, že som nelúbila; pán boh dal, pán boh vzal, zostala som sama. Zostala som sama, jako hruška v poli; ked z nej hrušky spadli, sama v poli stojí. Zostala som sama, jako tá hrdlička, ktorá preletuje zbierajúc zrniečka. Zostala som sama, jako ten tulipán, čo si prekvituje ej, v šírem poli sám.

Galko 1/064 | Bola jedna hrdlička (100%)
Bola jedna hrdlička, [: chovala sokolíčka. :] Chovala ho sedem liet, [: a na ôsmo išiou (letel) preč. :] Ach, jak sa vzau, tak leteu [: a na cinter (na cinterín) zaleteu. :] Sadou si tam na jej hrob, [: na konča jej bielych nôh. :] Či spíš, milá, či čuješ, [: či ma verne miluješ? :] Nespím, slyším, nemôžem, [: prikryla ma čierna zem. :] Ach, tak ťažko zastonau, [: na jej hrobe dokonau. :]

Galko 1/061 | Sadaj, slnko, sadaj za vysokú horu (100%)
Sadaj, slnko, sadaj za vysokú horu, ak nebudeš sadať, stiahnem ťa za nohu. Keby slnko znalo, ak je ťažko robiť, ponáhlalo by sa za horu zachodiť. Sadaj, slnko, sadaj za ker malinový, povedz, dobrý večer’ môjmu frajerovi.