Kolberg 06.2 / K0463

2 words

Galko 1/454 | Na trenčianskej väži (100%)
Na trenčianskej väži dva holúbky sedia, ľudia jim závidia, že sa rady vidia. Ľudia, milí ľudia, nezáviďte toho, veď je to pekná vec, kto miluje koho. Keby som ja mala sokolovie krídla, ver’ bych zaletela, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, na jeho biely dom, čo by zaplakalo jeho srdiečko v ňom. Ješte bych mu sadla na maštalnie dvere, čo by zryhotali jeho vranie kone. Kone, moje kone, čože tak rehcete, azdaj moju milú tu dakde vidíte. Nevidíme ju my, ale ju slyšíme, tam si ona spieva, kde jej dobrá vôľa. Keby ch som ja vedeu, kde môj milá býva, ver bych jej zaniesou na tanieri syra. Na tanieri syra, k tomu holbu vína , na ty, duša moja, holubienka sivá. Nechcem ti ja syra, ani holbu vína, pán boh dau, pán boh vzau, Zostala som sama.

Galko 1/273a | Vedľa tých N... ov hlboký járok (100%)
Vedla tých N...ov hlboký járok, [: kto by ho preskočil, bol by paholok. :] Už sa ten Janík s valaškou točí, [: chcel by on po zrie ti Mariške v oči. :] A ona k nemu, hovorí jemu: [: nejdiže, Janíčko, nejdi na vojnu. :] Na vojnu musím, tam sveta skúsim, [: a teba, Mariška, opustiť musím.:]

Galko 1/150 | Kohútik jarabý, ej, nechoď do zahrady (100%)
Kohútik jarabý, ej, nechoď do zahrady, popapreš laliju, ej, veru ťa zabijú. Keď ma i zabijú, ej, však ma pochovajú do kostola toho, ej, kde panny sedajú. Podľa tej stolice, ej, kde leží tisíce panen i mládencov, ej, rozkošných šuhajcov. Ta ma, bože, ta ma, ej, to je moja sláva, kde je mnoho panien, ej, až na veky ameň. A nasejte na mňa, ej, lalije, šalvije, kto pôjde popri mne, ej, každý si odtrhne: Tu leží Janíček, ej, švárny šuhajíček, čo umrel pre dievča, ej, pre švárno frajerča.

Galko 1/494 | Tá zvolenská brána pekná vysoká (100%)
Tá zvolenská brána pekná vysoká, [: preletela cez ňu :] húska divoká. Nebola to húska, boli húsatá; bohu vás porúčam, s vami sa rozlúčam, švarnie dieučatá. Za bránu kročiu, šablu otočiu: Vráť mi to milá, holubička sivá, čo som ti nosiu. A ja ti nevrátim, nie som povinná; nakže ti vráti tvé srdiečko verné v Komárne iná. Já v Komárne nesmiem panny milovať; tam sa já musím, mé srdiečko verné, execírovať. Kto execírku vie, tomu je dobre; ten môže milovať, aj execírovať panenky hodnie. Já execírku viem, mne je už dobre; já môžem milovať, aj execírovať panenky hodnie.

Galko 1/487 | Preleť, sokol, biely vták (100%)
Preleť, sokol, biely vták, k mojemu milému; pozdravuj ho nastokráť, povedz službu jemu: Že ho verne milujem, v svojom srdci nosím, aby prišel večer k nám, že ho pekne prosím. Len sa ho ja opýtám, čo sa na mňa hnevá, keď k nám prvej chodieval, a už nechodieva? Ťažko, ťažko kameňu, čo pod vodou pluje, ešte ťažšie takému, kto koho miluje. Ach, ja jedna jediná, ja som milovala; pán boh dal, pán boh vzal, zostala som sama. Sama, sama, samotná, ako tá hrdlička; teraz som samotná bez môjho Janíčka.

Galko 1/194 | Ej, hora, hora, hora vysoká (100%)
Ej, hora, hora, hora vysoká! Kto ťa bude, hora, rúbať, keď ja budem maširovať? Ej, hora, hora, hora vysoká! Ej, lúka, lúka, lúka zelená! Kto ťa bude, lúka, kosiť, keď ja budem šablu nosiť? Ej, lúka, lúka, lúka zelená! Ej, žitko, žitko, žitko belavé! Kto ťa bude, žitko, žati, keď ja budem v gliede státi? Ej, žitko, žitko, žitko belavé! Ej, vínko, vínko, vínko červené! Kto ťa bude, vínko, piti, keď ja budem krv cediti? Ej, vínko, vínko, vínko červené! Ej, ruža, ruža, ruža kvetúca! Kto ťa bude, ruža, trhať, keď ja budem v hrobe ležať? Ej, ruža, ruža, ruža kvetúca!

Galko 1/198 | Na lúke trávičku kosci kosá (100%)
Na lúke trávičku kosci kosá, skosenú do kôpky dievky nosá; trávička zelená, vysoká si, keď sa kosa zblíži, kto ťa spasí? Hrdý si, šuhajko, ve mladosti, a predsa ponížiš v hrobe kosti; hrdé si, dievčatko, v mladom kvete, lež teba tiež smrtná kosa zmete.

Galko 1/262 | Ďatelinka drobná, neskosená (100%)
[:: Ďatelinka drobná, ::] [: neskosená, :] [:: už je moja milá ::] [: odvedená. :] [:: Kto si ju odviedol, ::] [: nech si ju má, :] [:: nech sa len predo mnou ::] [: neobjíma. :] [:: Objímaj, objímaj ::] [: vo dne v noci. :] [:: nech ťa len nevidia ::] [: moje oči. :]

Galko 1/276 | Načo si to srdce, načo si mi (100%)
Načo si to srdce, načo si mi dal, bože, [: keď nikomu v šírom svete ľúbiť sa nemôže. :] Sto žiaľov, bied tisíc dušu devy môž’ raniť, [: a mňa, mňa tak opustenú, nemá kto obrániť. : ] Kto číta tie slzy, čo v samote padajú, [: keď sa ústa požalovať nikomu nemajú? :] Spievala bych rada, na ústach mi žiaľ hynie; [: lebo kto ma za tú pieseň ku srdcu privinie? :] Žiadala by si smrť, ale načo hrob chváliť, keď nad mojou mohylôčkou nemá kto požialiť! :]

Galko 1/403b | Povedzže mi, moja milá, povedz (100%)
Povedzže mi, moja milá, povedz, kedy bude našej láske koniec? Keď ja zomriem, ty ostaneš vdovec, (Keď ja umrem a ty budeš vdovec) vtedy (potom) bude našej láske koniec. Keď ja umriem, tak ma pochovajte, milého mi na pohräb volajte, nech ma on ta pekne odprevadí, veď mu zato pán boh vynahradí. Keď ja umriem, tak ma pochovajte, a na ten hrob (hrob môj) ružičku zasaďte; kto z tej ruži kvietok trhať bude, každý veru ma spomínať bude.

Galko 1/281a | Preletela kukulienka cez tri dvory (100%)
Preletela kukulienka cez tri dvory do okienka a z okienka do komory, do tej Hankinej komory. V tej komore stena biela, na tej stene ruža čierna, pod tou ružou Janko leží, Anička mu hlávku drží. Janko, Janko, čože ti je? Porúbali ma na vojne. Kto ťa rúbal, nech ťa hojí, nech ťa vedie k barbiarovi. (doktorovi) Nemá barbier (doktor) takej masti, čo vyhojí moje kosti; má tá Hanka takô zelie, čo vyhojí do nedele. A z nedele do soboty, pakuj, Janko, do roboty.