Smutný 31/015 | Moja mať budeš mňa banovat

5 words

Smutný 31/015 | Moja mať budeš mňa banovat (100%)
Moja mať, budeš mňa banovat

Sušil 1357 | Máte mia maměnko (87%)
Máte mia, maměnko, máte mia jedinú, nevydávajte mia na druhú dědinu. Keď mia tam vydáte, banovat budete, má stará matičko, včiu mně pomáhajte! Vybiraua jsem si mezi malinama, ale jsem si, Bože, kyseuú vybraua. Kyseuú, kyseuú, takovú kyseuú, neuvidíte mia jak živa veseuú. Vedua sem si, vedua jako ze sta jedna, z vysokej stoličky na nízkú sem sedua. Já sem si mysleua, že si já provedu, že z nízkej stoličky na vysokú sednu. Já sem sa vydaua, leda muža měua, leda ludé řekli, že jsu muadá žena. Já sem si mysleua, že mně dobře bude, že mně mojej kráse jak živ neubude. Už mně moje kráse pomali ubývá, už mně ju šohajek na chrbtě odbíjá.

Bartók III 1110 | Keď ja z huti puojďem banovať (87%)
Keď ja z huti puojďem, banovať nebudem

Sušil 1803 | Počkaj děvče budeš banovat (87%)
Počkaj, děvče, budeš banovat, nechtělos mně oken otvárat. Ani oken, ani vrat, ani se mnú hovárat, počkaj, děvče, budeš banovat.

Bartoš 1901 / 0697 | Daj Kačenko daj oběd (87%)
Daj, Kačenko, daj oběd, sem słužebný pachołek. Co bych já ho dávała, neni sem žena tvoja. Kebych nebył chodívał, k vám gaľánů vodívał, był bych si já, Kačenko, včiľéj s tebú voľívał. Dovédéł sem jedného kamaráda věrného, ja ten mi tak urobił, Kačenku si namłúvił. Aľe budeš banovať, prestanem k vám chodívať, zarostú k vám chodníčky zeľenými trávníčky.

Bartoš 1901 / 0680 | Počkaj miłá mám ti dačo hovorit (87%)
Počkaj, miłá, mám ti dačo hovorit, nechcełas mi včera dvere otvorit, ani dvere, ani vrát, ani so mnú zhovárat; počkaj, dievča, budeš ty to banovat.

Galko 1/491 | A na tom zvolenskom moste (13%)
A na tom zvolenskom moste, hrali sa dievčence v kocke; hrali sa ony, hrali, doma ich mamičky lali. Nelaj ma, mať moja, nelaj, príde mi na večer šuhaj na peknom bielom koni, šabla mu pri bôčku zvoní. Ak ma vy budete lati, dám sa vám ja zverbovati; sadnem si (ja) na môjho koňa, ta pôjdem, kde bude vojna.

Galko 1/460 | Štyri húsky biele (13%)
Štyri húsky biele a piata strakatá; neberie ma šuhaj, že som nie bohatá. (Keď som nie bohatá, sama som pre seba: spýtaj sa ma, šuhaj, či pôjdem za teba. Hoďas som ja dievča z chudobného domu, predsa ma moja mať nedá lecikomu. Hoďas som ja dievča chudobnej matere, predsa neotvorím lecikomu dvere. Hoďas som chudobná, a hoc aj nič nemám, len si sa poriadne medzi svetom chovám. Chudobné dievčatko nebojí sa psoty, vysúka rukávy, stane do roboty.)

Galko 1/457 | Šuhajova mati, ej, tak mi dobre praje (13%)
Šuhajova mati, ej, tak mi dobre praje, kadiaľ (kade) ja chodievam, tie chodníčky kľaje. Šuhajova mati, ej, tak mi dobre nepraj, kade ja chodievam, tie chodníčky nekľaj. Šuhajova mati, ej, tak mi odkázala, aby som jej syna do nás nevolala. A ja som jej, a ja, ej, odkázala takto, aby si jej syna zamykala kladkou. Zamykala kladkou, ej, na noc medzi svine, aby jej negrúliu v noci po dedine. Hoc aj som ja, hoc aj bľadulienka bľadá, ale ma moja mať za červenú nedá. Keby ma moja mať, ej, za červenú dala, kdeže by ma, kdeže bľadulienku vzala. Keď som ni červená, ej, veď sa namalujem, veď sa ja za tvojho syna nehotujem. Šuhaju, šuhaju, ej, čo sa ti nedejem,*) či nerada robím, či sa nezasmejem? Mohla by som sa ti, ej, šuhaju dobre diať, až by šla za teba, mohol by si ma vziať.

Galko 1/025 | Ľudia vravia, že som ja taký (13%)
Ľudia vravia, že som ja taký, že si ja preberám medzi dievčaty; a ja si vyberiem, ak mi pán boh dá, len také dievčatko, čo ma rado má. Švárne dievča perečko vije z červenej ružičky, bielej ľalije; a ja si ho poznám, i ono ma zná, azda mi perečko za klobúčik dá. Či by si mi vedel povedať, prečo ťa radšej mám, ako otca, mať? Ej, na to, dievčatko, odpovedi niet, lebo ťa radšej mám, ako celý svet. Moja mať ti mi to povedá, že mňa, šuhajíčko, za teba nedá; v tom mi nezabráni moja rodina, ani tá uhorská celá krajina.

Galko 1/318 | Ach, Janíčko, čože myslíš (13%)
Ach, Janíčko, čože myslíš za té veľké týdne, asnaď sa ti tak pozdáva, že ťa to pomine, čo sme si my dvaja vtedy pred bohom sľúbili, keď sme spolu pri mesáčku v zahrade sedeli. Vtedy tam pri našom sľube prítomný bol mesác, ten by ti ver’, môj Janíčko, ten povedal najvác; krásnou svojou jasnotou on do sŕdc sa nám díval, iste že falešnost’ tvoju popredku predvídal. Včulek, teda, ma obchádzáš, na všecko zabýváš, se mnú zhovárať sa nechceš a mňa zapovŕháš; ale ver, že sa navrátíš zas, milý môj, ke mne, aleja už nebudem mať vernú lásku k tebe.