Bartoš 1901 / 0680 | Počkaj miłá mám ti dačo hovorit

25 words

Bartoš 1901 / 0680 | Počkaj miłá mám ti dačo hovorit (100%)
Počkaj, miłá, mám ti dačo hovorit, nechcełas mi včera dvere otvorit, ani dvere, ani vrát, ani so mnú zhovárat; počkaj, dievča, budeš ty to banovat.

Bartoš 1901 / 0403 | Trikrát sem sa zaríkała (28%)
Trikrát sem sa zaríkała, ze šohajkem hovorit, a jak prišeł pod okénko, išła sem mu otvorit. Daj ně miłá prenocovat na téj tvojí posteľce, šak já ti ju nezašpíním, ja sem v tenkéj košeľce.

Bartoš 1901 / 0583 | Ej jeden hájek (26%)
Ej jeden hájek, [: dva hájíčky zeľené, :] ej do vás bude dneskaj večér milovat moje ľíčka červené. Ej škoda teba, škoda teba, škoda mňa, škoda teba na stokrát, ej nechcełas ně včéra večér otevrít, nechałas ňa venku stát. Ej škoda teba, škoda teba, škoda mňa, škoda toho choděňá.

Galko 1/340 | Ešči ja še neoženel (26%)
Ešči ja še neoženel, už me žena bije, už ja na ňu nahotovel tri bukové kyje. Jeden na pec, druhy na pec, treti pod povaľu, kec mi budze dačo hvaric, prevalím jej hlavu.

Bartoš 1901 / 0798 | Jedna dvě tři štyry pět šest (17%)
Jedna, dvě, tři, štyry, pět, šest, sedum, osum, devět, deset, a jedenástá hodina, oj neboj sa ňa, má miłá! Dybych sa já teba báła, jakživ bych sa nevydała; ej dyž ťa čujem hovořit, ej hneď ti idem otevřít. Dycky sem ti říkávała, dyž sem s tebú sedávała, v téj našéj síni pod stěnú, že su já pannú poctivú! A včiľ, dyž ňa začepiľi, z méj hłavičky věnec strhľi, ej včiľ sa ti zdám škaredú, že néjsu pannú poctivú.

Bartoš 1901 / 0014 | Ked som išiel cez ty hory (11%)
Ked som išiel cez ty hory a tým hájkom borovým, postreteł som švarné dziéuča, pod viénkom zeľeným. Dał som sa s ným zhováraty, až do rána byéłého, a ked boło byéłé ráno, išieł som od neho. Ešče som sa zpátky vrácił, už ho doma neboło, zakľopał som na okyénko, otvorit my nesceło. Dze si, myłá, dze si boła, ked ta doma neboło, prišiel som sa já odebrat, ščastyé ty vynšovat. Jaké ščastyé my vynšuješ, šak si ty cełý život môj, ked zanecháš svoju myłú, zanechá tebe Bôh. Ty fałešná fałešnyco, aj fałešné joči máš, ščera si sa zhovárała a neskaj ma nepoznáš. Už to jináč byt nemôže, rozłúčit sa mosíme, na tú našu vernú lásku zabývat mosíme. Ked sa jony rozłúčiľi, ručenku mu podała, a od veľikéj žiałosty palla a umreła. A ked boło mŕtvé ceło, na marách połožené, tak ju ony zprovádzaľi, až do matky zeme. A ked boło o pôl noci, k téj dvanástéj hodyne, prišła myłá ku myłému, stáła mu u postele. Neľakaj sa, ty môj myłý, vydýš svoju rodynu, prišła som ta já naščívyt, aj tvoju mladú ženu. Neľen tvoju mładú ženu, a i tebe samého, nebudeš mat v svete pokoj, až do dna súdného.

Galko 1/405a | Už kohútky spievajú (11%)
Už kohútky spievajú, pusť ma, milá, pusť ma dnu. Počkaj, milý, chvíľočku kým oblečiem letničku. Dobre tebe čekati, v bielom loži ležati, ale mne je, jaj, beda, na koníčka dážď padá. A ja moknem všetek sám, i na koni môj sersám. Keď to milá slyšala, hneď otvoriť bežala.

Galko 1/440 | Už bila hodina, už bude aj druhá (11%)
Už bila hodina, už bude aj druhá, ešte sa Janíčko po ulici túla. Túla sa on, túla, nemôže potrafiť, nechcela mu milá dveríčka otvoriť. Dvere otvorila a sama sa skryla. Bodaj sa má milá nikdy nevydala!

Smutný 43/021 | Vyletěl fták hore pod oblaky (11%)
Vyletěl fták hore pod oblaky, mal on pere nado všetke ftáky, ej nado všetke ftáky. Vyletěl on miléj pod okénko, vstavaj hore moje srdénenko, ej moje srdénenko. Já bych vstala, ale já nemožem, ani sa ja zhovárat něbuděm, ej zhovárat něbuděm. Tak sa oni spolu zhovárali, až sa oni po reči poznali, ej po reči poznali.

Galko 1/318 | Ach, Janíčko, čože myslíš (11%)
Ach, Janíčko, čože myslíš za té veľké týdne, asnaď sa ti tak pozdáva, že ťa to pomine, čo sme si my dvaja vtedy pred bohom sľúbili, keď sme spolu pri mesáčku v zahrade sedeli. Vtedy tam pri našom sľube prítomný bol mesác, ten by ti ver’, môj Janíčko, ten povedal najvác; krásnou svojou jasnotou on do sŕdc sa nám díval, iste že falešnost’ tvoju popredku predvídal. Včulek, teda, ma obchádzáš, na všecko zabýváš, se mnú zhovárať sa nechceš a mňa zapovŕháš; ale ver, že sa navrátíš zas, milý môj, ke mne, aleja už nebudem mať vernú lásku k tebe.

Bartoš 1901 / 0421 | Vyľeteł słávyček nad Javornýček (11%)
Vyľeteł słávyček nad Javornýček, prišieł my pod okno švárný Janýček; ach prišieł, prišieł, aľe neskoro, on sa chceł zhovárat, mne sa nesceło. Co sa ty, má myłá, čo na mna hneváš? Any my, duša má, dobrú noc nedáš, any dobrú noc, any słovečko, čo sa na mna hneváš, má hołubyčko? Šabľenku my daľi pre potešený, vojáček mosím byt, to jináč neny, vłásky my strihnú, ľíčka my bľennú, ach Bože, pre Bože, už je zľe se mnú.