Poloczek IV 525 | Darmo ma mať moja

4 words

Galko 1/097 | Frajerôčka moja, ej, sedem bohov v tebe (100%)
Frajerôčka moja, [: ej, sedem bohov v tebe! :] Už som zodral krpce (čižmy), [: ako chodím k tebe. :] (Nie čižmy, nie čižmy, [: ej, ale aj jančiarky, :] keď som preskacoval [: tie dedinské jarky. :] Povedzže mi teraz, [: ej, čo mi máš povedať, :] že ja k vám nebudem [: nadarmo chodievať. :] Povedala som ti, [: ej, povedala dávno, :] žebys’ k nám nechodil, [: že to všetko darmo. :] Povedzže mi, milá, [: ej, lebo odpovedaj, :] nech sa ja nedržím [: na tvoju bielu tvár. :] Povedala som ti, [: ej, v zelenej brezine, :] aby si si hľadal [: na inej dedine. :] Povedzže mi, milá, [: ej, za blázna ma nemaj; :] či sa len žartuješ, [: či myslíš naozaj? :] Povedala som ti, [: ej, v lete aj v jaseni, že ty nebudeš mať [: zo mňa mladej ženy. :])

Galko 1/457 | Šuhajova mati, ej, tak mi dobre praje (66%)
Šuhajova mati, ej, tak mi dobre praje, kadiaľ (kade) ja chodievam, tie chodníčky kľaje. Šuhajova mati, ej, tak mi dobre nepraj, kade ja chodievam, tie chodníčky nekľaj. Šuhajova mati, ej, tak mi odkázala, aby som jej syna do nás nevolala. A ja som jej, a ja, ej, odkázala takto, aby si jej syna zamykala kladkou. Zamykala kladkou, ej, na noc medzi svine, aby jej negrúliu v noci po dedine. Hoc aj som ja, hoc aj bľadulienka bľadá, ale ma moja mať za červenú nedá. Keby ma moja mať, ej, za červenú dala, kdeže by ma, kdeže bľadulienku vzala. Keď som ni červená, ej, veď sa namalujem, veď sa ja za tvojho syna nehotujem. Šuhaju, šuhaju, ej, čo sa ti nedejem,*) či nerada robím, či sa nezasmejem? Mohla by som sa ti, ej, šuhaju dobre diať, až by šla za teba, mohol by si ma vziať.

Galko 1/460 | Štyri húsky biele (66%)
Štyri húsky biele a piata strakatá; neberie ma šuhaj, že som nie bohatá. (Keď som nie bohatá, sama som pre seba: spýtaj sa ma, šuhaj, či pôjdem za teba. Hoďas som ja dievča z chudobného domu, predsa ma moja mať nedá lecikomu. Hoďas som ja dievča chudobnej matere, predsa neotvorím lecikomu dvere. Hoďas som chudobná, a hoc aj nič nemám, len si sa poriadne medzi svetom chovám. Chudobné dievčatko nebojí sa psoty, vysúka rukávy, stane do roboty.)

Galko 1/173 | Kukučka v zelenom hájku kukala (66%)
Kukučka v zelenom hájku kukala, pod lipkou Anička smutná plakala; čierne svoje očičká, pekné červené líčka ručníkom bieleným smutná máčala. Pod háj kom zeleným spieval sláviček, chodníčkom k Aničke kráčal Janíček; Čo ti, dievča, čo ti je, čo ťa trápi, sužuje, čo kropíš slzami ten svoj ručníček? Čo mi je, to mi je, dobre ty vieš sám, ty zradný, neverný, že nechodíš k nám; srdce moje ranené, očičky zarosené, pre teba, neverný šuhajko môj, mám. A ani by som tak nenariekala, keby ťa na mojich očkách nemala; lež vidím jak miluješ, lásku druhej sľubuješ, a ja som pre teba sama zostala! No počkaj, šuhajko, však sa budeš mať, musí ťa pánboh sám za to pokárať; on zná sľuby, záväzky, prísahu našej lásky, pred ním sa na teba budem žalovať.

Galko 1/260 | Šuhajík Moravan, za teba vôľu (66%)
Šuhajík Moravan, za teba vôľu mám, ale mňa moja mať za teba nechce dať. Povedala som ti, ešte raz ti poviem, že ja viac na teba nikda nezabudnem. Zaľúbila som ťa nie zo všetečnosti, ale sa mi páča tvoje pekné cnosti. Zaľúbila som ťa, čo ja môžem z toho, aj ťa ľúbiť budem, čo komu do toho?

Galko 1/318 | Ach, Janíčko, čože myslíš (66%)
Ach, Janíčko, čože myslíš za té veľké týdne, asnaď sa ti tak pozdáva, že ťa to pomine, čo sme si my dvaja vtedy pred bohom sľúbili, keď sme spolu pri mesáčku v zahrade sedeli. Vtedy tam pri našom sľube prítomný bol mesác, ten by ti ver’, môj Janíčko, ten povedal najvác; krásnou svojou jasnotou on do sŕdc sa nám díval, iste že falešnost’ tvoju popredku predvídal. Včulek, teda, ma obchádzáš, na všecko zabýváš, se mnú zhovárať sa nechceš a mňa zapovŕháš; ale ver, že sa navrátíš zas, milý môj, ke mne, aleja už nebudem mať vernú lásku k tebe.

Galko 1/025 | Ľudia vravia, že som ja taký (66%)
Ľudia vravia, že som ja taký, že si ja preberám medzi dievčaty; a ja si vyberiem, ak mi pán boh dá, len také dievčatko, čo ma rado má. Švárne dievča perečko vije z červenej ružičky, bielej ľalije; a ja si ho poznám, i ono ma zná, azda mi perečko za klobúčik dá. Či by si mi vedel povedať, prečo ťa radšej mám, ako otca, mať? Ej, na to, dievčatko, odpovedi niet, lebo ťa radšej mám, ako celý svet. Moja mať ti mi to povedá, že mňa, šuhajíčko, za teba nedá; v tom mi nezabráni moja rodina, ani tá uhorská celá krajina.

Galko 1/438 | Fijala, bodaj sa prijala (66%)
Fijala, fijala, bodaj sa prijala, žeby mňa moja mať na jeseň vydala. Vydám sa ja, vydám, vydám sa ja rada, lebo je to pekne, keď je žena mladá. Pekne je, pekne je, aj jej ver’ pristanie, keď sa tá Anička Jankovi dostane. Za toho ja pôjdem, za koho sama chcem, čo ma bude bíjať sedem razy cez deň. Sedem razy cez deň, sto razy za týždeň, predsa budem vraveť, že ma ni každý deň.

Galko 1/226 | Mať moja za dvoma horama (66%)
Mať moja, mať moja za dvoma horama, už ma hlávka bolí, čo plačem za vama. (Hlavička ma bolí, len tak pobolieva, že ste ma, mať moja, mladú odumrela. Devulenka moja, čože za krivdu máš, keď mi v čiernej zemi odpočinku nedáš? Čierna zem, čierna zem, vydaj mi mamku ven, nech sa tej mamičke horko požalujem! Kebych sa začala nad hrobom žalovať, musela by tá zem so mnou horekovať! Už sa tá fijalka dávno vysypala, už sa moja mamka dávno rozsypala.)

Bartók III 1054 | Ešte ma moja mať (66%)
Ešte ma moja mať

Bartoš 1901 / 0014 | Ked som išiel cez ty hory (66%)
Ked som išiel cez ty hory a tým hájkom borovým, postreteł som švarné dziéuča, pod viénkom zeľeným. Dał som sa s ným zhováraty, až do rána byéłého, a ked boło byéłé ráno, išieł som od neho. Ešče som sa zpátky vrácił, už ho doma neboło, zakľopał som na okyénko, otvorit my nesceło. Dze si, myłá, dze si boła, ked ta doma neboło, prišiel som sa já odebrat, ščastyé ty vynšovat. Jaké ščastyé my vynšuješ, šak si ty cełý život môj, ked zanecháš svoju myłú, zanechá tebe Bôh. Ty fałešná fałešnyco, aj fałešné joči máš, ščera si sa zhovárała a neskaj ma nepoznáš. Už to jináč byt nemôže, rozłúčit sa mosíme, na tú našu vernú lásku zabývat mosíme. Ked sa jony rozłúčiľi, ručenku mu podała, a od veľikéj žiałosty palla a umreła. A ked boło mŕtvé ceło, na marách połožené, tak ju ony zprovádzaľi, až do matky zeme. A ked boło o pôl noci, k téj dvanástéj hodyne, prišła myłá ku myłému, stáła mu u postele. Neľakaj sa, ty môj myłý, vydýš svoju rodynu, prišła som ta já naščívyt, aj tvoju mladú ženu. Neľen tvoju mładú ženu, a i tebe samého, nebudeš mat v svete pokoj, až do dna súdného.