Kolberg 01 / K0244T

3 words

Bartoš 1901 / 0597a | Měła sem hołúbka ej v kľeci (100%)
Měła sem hołúbka ej, v kľeci zavřeného a on mi uľeťél ej, do poľa širého.

Bartoš 1901 / 0384 | Ej hora hora (100%)
Ej hora, hora, zeľená hora, [: a z téj horičky, dosi ňa vołá.:] Ej vołá, vołá, gaľanka moja: [: Poď sem, šohajku, sem sama doma.:] A já nepůjdem, néni ně možná, [: mosím napásti, do rána koňa. :] Koňa napásti, dřevo odvésti; [: už ťa, ma miłá, už ťa mám dosti.:]

Bartoš 1901 / 0148 | Išła děvečka (100%)
Išła děvečka, do jazýrečka pro vodu studenú, utrhła si tam za kordúłečku růžičku červenú. Tu jede šohaj na vraným koni, jede on proti ní: Dej ně, děvečko, červenú růžičku, tá ně pekně vóní. Jak mu ju dała, hneď zapłakała, płakała žeľeła: Oj, kde je, kde je červená růžička, kerú sem ztratiła. Šła do hospody, to mezi druhý, to mezi drúžičky; tam si zpoměła, že si rozdała červený růžičky. Šła ven z hospody, spadła na schody, płakała, žeľeła; O, kde je, kde je moje poctivosť, kerú sem ztratiła.

Bartoš 1901 / 0150b | V čirém poľi ľeščina (100%)
V čirém poľi ľeščina, pod ňú sedí děvčina, [: małá, nevysoká, nízká, sivooká. :] Co tu sedíš děvčina, mama-li ťa pobiła, [: aľebo ti łáła, žes ty se mnú stáła? :] Ja mama ňa nebiła, ej ani ně nełáła, [: ľež já žeľím svého vínka zeľeného. :] Do kostela zvónijú, panenky sa strójijú, [: a já nebožátko koľébám děťátko. :] Ty sestričko nájmłačí, ty koľébáš nájrači, [: poď koľébat máło, aby nepłakało. :] Já koľébat nebudu, ani zpívat nebudu, koľébaj si sama, šak si jeho mama. Koľébaj si sama, šak si ho dostała. A já sem ho dostała, od švarného šohaja, na zeľenéj łúce, pri bystréj vodice, v zeľeném hajíčku, žała sem travičku.

Bartoš 1901 / 0165 | Była svaďba była (100%)
Była svaďba, była jedných mładých ľudí, ej byľi na ňu zvaní cuzozemščí páni. Do kosteła išľi, nevěsta płakała, ej od veľkéj žałosti, až k zemi padała.

Galko 1/086 | Od kostola do mlyna (100%)
Od kostola do mlyna cesta šľakovaná; kto tú cestu šľakuje, ten mlynárku miluje Šľakovau hu Janíčok, jeho vranný koníčok +); šľakovau hu dokola, jeho zlatá podkova. Klope, klope na oblok, či mlynárka doma; mlynár sedí v mlynici, mele kylu pšenici. Klope, klope na dvere, čije mlynár doma; mlynár sekerôčku zau, šuhajkovi hlávku sťau. Šla mlynárka na vodu, na vodu studenú, našla ona hlávočku všetku zakrvavenú. Ej, hlavička, hlavička, kde je tvoje telo? Tam mi leží v mlynici, na tej bielej lavici. Ej, zo mňa si, mládenci, zo mňa príklad berte, ženy zanahávajte, a panenky milujte. Ja som jednu milovau, za ňu som život dau, ej, zo mňa si, mládenci, zo mňa [si] príklad berte.

Galko 1/069 | Hej, lepšie na doline (100%)
Hej, lepšie na doline, jako na rovine; hora ma počuje, nič nevyžaluje. Hej, nieto krajšej hory, jako je jedlová, či v lete, či v zime, vždycky je zelená. Hej, keď sa moje ovce po holi rozpasú, len na ne zahvízdnem, zvončeky zatrasú. Hej, hore sa, ovečky, hore z dolinôčky, nech šija zakrešem ohňa do fajočky. Hej, už som si zakresal, ale mi zahasol, ej, ovečky moje, už som vás odpásol.

Bartoš 1901 / 0206b | Ej už sem prešeł (100%)
Ej už sem prešeł štyry dědiny, [: pátú ves; :] ešče sem neměł takéj gaľánky, [: jak mám dnes. :] Ona sa točí, má čérné oči, [: jako já; :] daj ně ju Bože, do mého łože, [: do rána. :] Ej už sem prešeł cełú krajinu [: po Trenčín, :] ešče sem neměł takéj gaľánky, [: jak mám včiľ. :]

Galko 1/054 | Ej, aký je ten mesiac (100%)
[: Ej, aký je ten mesiac :] [: pekne ohradený; :] [: ej, aký je ten šuhaj :] [: pekne obriadený. :] [: Ej, letí hviezda, letí, :] [: do doliny padá; :] [: ej, kto si nič nestratil, :] [: nech aj nič nehľadá. :] [: Ej, darmo ty, šuhajko, :] [: darmo ty k nám chodíš, :] [: ej, škoda tých čižmičiek, :] [: čo v nich rosu brodíš. :] [: Ej, ako tá hviezdička :] [: po nebi cestuje, :] [: ej, tak moje srdiečko :] [: za tebou banuje. :] [: Ej, tečie voda, tečie :] [: z javora do hati; :] [: ej, už sa my, môj milý, :] [: musíme nechati. :]

Galko 1/049a | Tečie voda z javora (100%)
Tečie voda z javora, z javora, mojej milej do dvora, do dvora; tečie voda, aj potok, aj potok mojej milej pod oblok, pod oblok. Pod oblôčkom pískajú, pískajú, von ťa, milá, volajú, volajú: Poďže, milá, poďže von, poďže von, máš milého pred domom, pred domom. Čo ma po tom vo dvore, vo dvore, mám druhého v komore, v komore; aj ten leží v nemoci, v nemoci, veď mi zomrie tej noci, tej noci.

Bartoš 1901 / 0226c | Dyž si já zazpívám (100%)
Dyž si já zazpívám ej, na hoře, na skaľe učuje ňa milý ej zrovna do maštaľe. Miłý do maštaľe, ej tatíček v okénku: Posłúchaj, tatíčku, ej moju frajérenku. Šak já ju posłúchám, ej aľe nevím kerá? Šak je to, tatíčku, ej frajérenka moja.