Galko 1/162 | Ej, kone, kone, kone vrané

15 words

Galko 1/162 | Ej, kone, kone, kone vrané (100%)
Ej, kone, kone, kone vranné, ej, zajali vás Gajarané; ej, zajali vás, prepili vás, [: prijde milá, vymení vás. :]

Galko 1/319 | Janíčko, čo robíš (79%)
Janičko, čo robíš, že ty k nám nechodíš? Moja mamka povedala, že ty mňa neľúbiš. Kebych ťa neľúbil, k vám by som nechodil, moje štyri vranné kone hladom bych nemoril. Môj otec hovorí, že mi nedovolí, že mi kúpi principiu,*) že ma dá do školy. A ja mu hovorím, že mu neprivolím, že ja jeho principiu do vody zahodím. Moja Hanka mladá, to je Principia, od ktorej ma neodvedie celá má rodina.

Galko 1/468 | Zaviav vetrík cez dolinu (79%)
Zaviau vetrík cez dolinu, milá, poviem ti novinu: kde sa ľudia zhovárajú, všade nás dvúch ovrávajú. Prší dáždik, padá rosa, môj milenký, nebojmo sa; čoby sme sa mali báti, ktože nám smie zakázati? Ač všetko slúchať budemo, my sa milovať budemo; pusťmo všetko mimo uši, nám sa milovati sluší. Ja som švárny, ty si šumná, mám dom jedon a dve humná, k tomu štyri kone vranné, že je radosť hľadeť na ne. Ja som pekný, ty si krásna, to byť môže láska šťastná; by smo sa my neľúbili, bola by to strela jasná. Na vínovej ratolesti môžeš sladko hrozno jesti; tak i pri mladej osobe spravíš dobrú vôľu sobe.

Galko 1/441a | Tí šuranskí úradové na vojnu verbujú (79%)
Tí šuranskí úradové na vojnu verbujú, keď verbujú, nech verbujú, ja na ňu nepôjdu. Po ulici chodia, na Janíčka stroja; poď ven, Janko, na máličko, tvá milá ťa volá. Ide Janko do maštale, kone vranné češe, a tá jeho najmilejšia novinku mu nese; novinečku, vdánek, na ručičky zámek, že už mosí mašíruvať pod nitriansky zámek.

Galko 1/083 | Čieže je to jamie žitko (79%)
Čieže je to jarnie žitko [:: pod horami? ::] Vybili ho vranné kone [:: podkovami. ::] Zelená je pohanôčka, [:: zelená je, ::] trhajže ju, duša moja, [:: voňavá je. ::] Skočila som do záhradky, [:: skočila som, ::] odtrhla som tri ružičky, [:: odtrhla som. ::] Okolo mňa, šuhajíčku, [:: okolo mňa, ::] ako vtáčik jarabáčik [:: okolo pňa. ::]

Bartoš 1901 / 1019 | Ej koně koně koně vrané (22%)
Ej koně, koně, koně vrané, zajaľi vás Vrbovčané; zajaľi vás, propiľi vás, príde miľenka, vypłatí vás. Já bych vás ráda vyplatiła, dybych sa ľudí nehaňbiła; ved sú ľudé všeľijací, naděłaľi by o nás rečí.

Bartoš 1901 / 1012 | Ej! keď som pásal kone voły (21%)
Ej! keď som pásal kone, voły, ej! přišła na mňa driemota, ej! zajaľi mne kone, voły, ej, zajaľi mne jich do žita.

Bartoš 1901 / 0090 | Pásło děvče pásło koně (21%)
Pásło děvče, pásło koně, nedaľeko v čérnéj hoře, přišľi dvá młádenci s poľa, zajaľi koně do dvora. Přiď si, miłá, přiď si pro ně, vezni dva toraľe sobě; vezni dva toraľe sobě, příjdu téjto noci k tobě. Pusť to pérko po téj vodě, půde-i ti po słobodě, půde-i ti dolů do dna, budeš frajerečka hodná. Kdes to, milý, kdes to viďél, co by kameň po vodě šéł? Viďél sem to na Dunaji, šéł kameň po samém kraji.

Smutný 48/246 | Aj koně koně koníčky vrané ej (21%)
Aj koně, koně, koníčky vrané, ej zajali vás

Smutný 19/006 | Aj koně koně koně vrané ej (21%)
Aj koně, koně, koně vrané, ej zajali vás Ostrovčané

Galko 1/399 | Rabovali Ťurci až do Bielej hory (21%)
Rabovali Ťurci až po Biele hory, [: zvolenskej richtárky :] dve deti zajali. Šudy Katarinku do hintova dali, [: Ludy Tomášeka :] pod koč uviazali. A keď oni prišli do ťureckej zemi, [: Šudy Katarinku :] do svetlici dali. Šudy Katarinku do vrchnej svetlici, [: Ludy Tomášeka :] do spodnej temnici. Šudy Katarinka, má sestra premilá, [: ak ti bude dobre, :] nezabudni na mňa. Šudy Katarina v sriebre, zlate šila (žila), [: od veľkej dobroty :] na brata zabudla. Len na siedmy rôčok prisniu sa jej sníčok, [: že z jej pravej rúčky :] vyleteu holubčok. Šudy Katarína, ako ráno stala, [: dlho nemeškala, :] hneď k snáru bežala. Snáričok, snáričok, povedz mi ten sníčok, [: že mi z pravej rúčky :] vyleteu holubčok. Zomrie ti mamička, alebo tatičok, [: alebo sestrička, :] alebo bratíčok. Šudy Katarina dlho nemeškala, [: od spodnej temnici :] kľúče zhľadúvala. Ludy, Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: či si ešte živý :] a či si už mrtvý? Živy, sestra, živý, dopoly umretý, [: moje biele nohy :] po kolená v zemi. V mojich čiernych očiach žaby škrkútajú, [: v mojich žltých vlasoch :] myši hniezda majú. Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: či len tu budeme, :] či domov pôjdeme? Domov, sestra moja, k tej našej materi, [: žeby som neumreu :] v tej ťureckej zemi. A keď oni prišli do svojej krajiny, [: pýtali si nocľah :] od svojej materi. V izbe vám já nedám, tam veľa hostí mám, [: v komore vám nedám, :] tam veľa sriebra mám. Dajteže nám, dajte, aspoň predo dverci, [: aspoň predo dverci, :] na hnilom pazderci. Tam vám ver’ já už dám, lebo tam nič nemám, [: tam vám ver’ já už dám, :] lebo tam nič nemám. Ludy Tomáš, Ludy umreu už do rána, [: Šudy Katarinka :] tak ho nariekala: Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: keby si bou umreu :] v tej ťureckej zemi! Tam by si bou ležau v hodbábnej posteli, [: pri tvojej materi :] na hnilom pazderí. Deti moje, deti, vy nešťasnie deti, [: prečo ste sa vy mne :] nedali poznati? Bola by som vás já zlatom obkopala, [: zlatom obkopala, :] sriebrom obsypala. Šudy Katarinka v sriebre, zlate žije, [: a Ludy Tomášek :] v čiernej zemi hnije.