Bartók III 1539b | Lietala tá lastovienka lietala

4 words

Bartók III 1539b | Lietala tá lastovienka lietala (100%)
Lietala tá lastovienka, lietala

Galko 1/067 | Lietala mi lastovienka, lietala (100%)
Lietala mi lastovienka, lietala, [: že sa ona neba, zeme chytala. :] Vyletel k nej mladý králik od dola: [: Kedy budeš, lastovienka, žena má? :] Potom budem, mladý králik, žena tvá, [: keď narastie na Dunaji zelina. :] Dovtípil sa mladý králik rozumu, [: dal nahádzať na ten Dunaj zelinu. :] Ej, už si ty, lastovienka, už si má, [: už vyriastla na Dunaji zelina. :] Potom budem, mladý králik, žena tvá, [: keď vynosíš drobný piesok von z mora. :] Dovtípil sa mladý králik rozuma, [: dal nanosiť piesku na brehy mora. :] Hej, už si ty, lastovienka, už si má, [: vynosil som všetok piesok von z mora. :] Potom budem, mladý králik, žena tvá, [: keď vystavíš Jeruzalem z kameňa. :] Dovtípil sa mladý králik rozuma, [: vykresal on Jeruzalem z kameňa. :] Hej, už si raz, lastovienka, už si má, [: vystavil som Jeruzalem z kameňa. :]

Galko 1/068 | Lastovička lietala, len sa ona (100%)
Lastovička lietala, lietala, [: len sa ona neba, zeme týkala. :] Priletel k nej krahulec, biely vták: [: Budeš sa ty, lastovička, vydávať? :] Budem sa ja, krahulec, vydávať, [: až sa bude suchý javor zelenať. :] Zaletel ten krahulec do Rábu, [: nakúpil tam zeleného hodbábu. :] Okrútil ním suchý javor dokola: [: Už ty budeš, lastovička, žena má. :] Vtedy budem, krahulec, žena tvá, [: až vystavíš Jeruzalem z kameňa. :] Nie je mi to, lastovička, možná vec, [: ja zostanem až naveky mládenec. :]

Smutný 01/012 | Lietala laštovienka lietala (100%)
Lietala laštovienka, lietala

Galko 3/040 | Zle je tomu kameňu (88%)
Zle je tomu kamenu, čo pod vodú pluje, [: ešte je tomu horšjej, :] kto koho miluje. (A ja sama som taká, ja som milovala; [: môj milý ma odešiel, :] zostala som sama. Zostala som samotná, jako tá hrdlička, [: čo po poli lietala :] menom sokolíčka.)

Galko 1/079 | Lietala, gágala biela hus nad (88%)
Lietala, gágala biela hus nad vodou; plače djeuča, plače nad svojou slobodou. Plače djeuča, plače, plače a narieka, oplakáva ona tie panenské letá.

Galko 1/304 | Kades’, holúbka, lietala (88%)
Kades’, holúbka, lietala, ked (že) si si pierká, zlaté krídelká zlámala? A jach lietala po poli, mému milému, najmilejšiemu navzdory. Utrhel si on žitný klas, priviedol si on svú najmilejšú k sebe zas. Hrajte, muzika, vesele, nech sa nám naša mladá nevesta zasmeje.

Galko 1/279b | Vysoko to vtáča, vysoko letelo (12%)
Vysoko to vtáča, vysoko letelo, čo v sobotu večer vedľa mňa sedelo. Vedľa mňa, vedľa mňa, vedľa môjho líčka, tak mi štebotalo ako lastovička. Štebocže mi, šteboc, lastovička, cez noc, a keď bude svitať, nebudem ťa pýtať. Šteboce, šteboce lastovička mladá; bodaj štebotala, ja počúvam rada. Šteboce, šteboce lastovička v štíte, bodaj štebotala, kým môj milý príde. Keby milý vedel, akú ja bolesť mám, trebárs je ďaleko, veru by prišiel k nám.

Galko 1/070 | Ja som bača veľmi starý (12%)
Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari, nebudú mi kukučky kukať na tom mojom košiari. Hej, džiny, džiny, džiny, hej, džiny, džiny, džiny. Ani kukuk, ani sova, ani sojka klebetná, nebude ma viac prebúdzať lastovička štebetná. Hej, džiny, atď. Ja som bača veľmi chorý, nespôsobný do hory; nevládzem už po vrškoch chodiť, ani ovečky dojiť. Hej, džiny, atď. Ktože vás už, ovce moje, poženie na tie hole, bude s vami k studničkám chodiť a do chládku vás vodiť? Hej, džiny, atď. Kto zachráni vás od škody, keď prídu zlé nehody; kto vás bude od vlkov brániť, kto jehniatka vám chrániť? Hej, džiny, atď. Už ťa nechám, dobré bydlo, už odložím cedidlo; zložím baltu i sekanec, smrť ma vedie na tanec! Hej, džiny, atď. Stíchli spevy po lučinách, smutno, ticho v dolinách; stíchli gajdy i fujary, nežije bača starý. Hej, džiny, atď.

Galko 1/071 | Ja som bača veľmi starý (12%)
Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari, nebudú mi kukučky kukať na tom mojom košiari. Hej, džiny, džiny, džiny, hej, džiny, džiny, džiny. Ani kukuk, ani sova, ani sojka klebetná, nebude ma viac prebúdzať lastovička štebetná. Hej, džiny, atď. Ja som bača veľmi chorý, nespôsobný do hory; nevládzem už po vrškoch chodiť, ani ovečky dojiť. Hej, džiny, atď. Ktože vás už, ovce moje, poženie na tie hole, bude s vami k studničkám chodiť a do chládku vás vodiť? Hej, džiny, atď. Kto zachráni vás od škody, keď prídu zlé nehody; kto vás bude od vlkov brániť, kto jehniatka vám chrániť? Hej, džiny, atď. Už ťa nechám, dobré bydlo, už odložím cedidlo; zložím baltu i sekanec, smrť ma vedie na tanec! Hej, džiny, atď. Stíchli spevy po lučinách, smutno, ticho v dolinách; stíchli gajdy i fujary, nežije bača starý. Hej, džiny, atď.

Galko 1/113 | Dievča, dievča, lastovička (12%)
Dievča, dievča, lastovička, rád ťa vidím od malička, od malička maličkého, zo srdiečka úprimného. Dievča, dievča, lastovička, milujem ťa od malička, od malička až poteraz, bozkajže ma aspoň len raz. Na kvet dievča vodu ločká, povedalo, že ma dočká. Ločkaj, ločkaj, duša moja, veď ty budeš žena moja.