Galko 3/040 | Zle je tomu kameňu

42 words

Galko 3/040 | Zle je tomu kameňu (100%)
Zle je tomu kamenu, čo pod vodú pluje, [: ešte je tomu horšjej, :] kto koho miluje. (A ja sama som taká, ja som milovala; [: môj milý ma odešiel, :] zostala som sama. Zostala som samotná, jako tá hrdlička, [: čo po poli lietala :] menom sokolíčka.)

Galko 1/487 | Preleť, sokol, biely vták (82%)
Preleť, sokol, biely vták, k mojemu milému; pozdravuj ho nastokráť, povedz službu jemu: Že ho verne milujem, v svojom srdci nosím, aby prišel večer k nám, že ho pekne prosím. Len sa ho ja opýtám, čo sa na mňa hnevá, keď k nám prvej chodieval, a už nechodieva? Ťažko, ťažko kameňu, čo pod vodou pluje, ešte ťažšie takému, kto koho miluje. Ach, ja jedna jediná, ja som milovala; pán boh dal, pán boh vzal, zostala som sama. Sama, sama, samotná, ako tá hrdlička; teraz som samotná bez môjho Janíčka.

Sušil 0920 | Těžko tomu kameňu (35%)
Těžko tomu kameňu, co pod vodú plyne, ešče je tomu těžej, kdo koho miluje. Já su sama taková, co sem milovala, Pan Bůh dal, Pán Bůh vzal,1) ostala sem sama. Ostala sem samotná jak v poli hrdlička, ešče si já zavolám k svej vůli synečka.2) Poď, synečku, poď ty sem, podle mňa si sedni, až sa moje srdenko s tvojím rozveselí.3)

Bartoš 1901 / 0788 | Ťažko tomu kameňú (34%)
Ťažko tomu kameňú, co pod vodú plyne, [: ešče je tomu ťažéj, :] kdo koho miłuje. A já su tá prvotná, co sem miłovala, [: a Pambů dáł, Pambů vzáł, :] sama sem ostała. Ostała sem samotná, jako tá hrdľička, [: kerá po poľi ľétá :] hľedá si samečka. Została sem samotná, jako hruška v poľi, [: dyž z ní hrušky otrhá, :] ona sama stójí.

Galko 1/454 | Na trenčianskej väži (26%)
Na trenčianskej väži dva holúbky sedia, ľudia jim závidia, že sa rady vidia. Ľudia, milí ľudia, nezáviďte toho, veď je to pekná vec, kto miluje koho. Keby som ja mala sokolovie krídla, ver’ bych zaletela, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, na jeho biely dom, čo by zaplakalo jeho srdiečko v ňom. Ješte bych mu sadla na maštalnie dvere, čo by zryhotali jeho vranie kone. Kone, moje kone, čože tak rehcete, azdaj moju milú tu dakde vidíte. Nevidíme ju my, ale ju slyšíme, tam si ona spieva, kde jej dobrá vôľa. Keby ch som ja vedeu, kde môj milá býva, ver bych jej zaniesou na tanieri syra. Na tanieri syra, k tomu holbu vína , na ty, duša moja, holubienka sivá. Nechcem ti ja syra, ani holbu vína, pán boh dau, pán boh vzau, Zostala som sama.

Galko 3/059 | Prie ty, Janko, prie ty k nám (25%)
Príc ty, Janko, príc ty k nám, polla mňa si sadni, vráť mi vienok zelený a prstienček striebelný, alebo ma vezni. Ja ti vienok nevrátím, ani ťa neveznem, radšej ti ja, duša má, má frajerka uprimná, za lásku zaplatím. Nemáš ty tých peňazí, ani toho statku, čo by si ty zaplateu za mú lásku, navráteu môj vienok zelený. Ťaško tomu kameňu, čo pod vodou pluje, [: ťašie je šuhajkovi, :] čo dievča miluje.

Galko 1/300 | Sekerenka pántok nechce rúbat duby (25%)
Sekerenka pántok nechce rúbat duby; tažko je milovat, kdo koho nelúbí. Ja som taká bola, že som nelúbila; pán boh dal, pán boh vzal, zostala som sama. Zostala som sama, jako hruška v poli; ked z nej hrušky spadli, sama v poli stojí. Zostala som sama, jako tá hrdlička, ktorá preletuje zbierajúc zrniečka. Zostala som sama, jako ten tulipán, čo si prekvituje ej, v šírem poli sám.

Sušil 0400 | Tam z tej strany Dunaja (24%)
Tam z tej strany Dunaja, tam se chlapci scházijú, sobě hádky dávajú. Kdo ten Dunaj přeplyne, ten to děvče dostane. A ten šohaj, mladý pán, podepřel si své boky, pluje v Dunaj hluboký. Když ke koncu doploval, vesele si zazpíval: Hoja, chlapci, vesele, už to děvče moje je.

Sušil 2247 | Na tej panskej hrázi (24%)
Na tej panskej hrázi dvanáct se jich schází,1) ach, můj Bože, mocný Bože, což tá láska mnoho může, dvanáct se jich schází. A na tom rybníčku bílá labuť pluje, ach, můj Bože, mocný Bože, což ta láska mnoho může, bílá labuť pluje. Vystřelil tě na ni jeden ze dvanácti, vystřelil tě na ní její bílé2) péro. Aby se to péro v pannu obrátilo! Aby ta panenka dostala mládence.3) Aby ten mládenec dostal její věnec.

Galko 1/173 | Kukučka v zelenom hájku kukala (20%)
Kukučka v zelenom hájku kukala, pod lipkou Anička smutná plakala; čierne svoje očičká, pekné červené líčka ručníkom bieleným smutná máčala. Pod háj kom zeleným spieval sláviček, chodníčkom k Aničke kráčal Janíček; Čo ti, dievča, čo ti je, čo ťa trápi, sužuje, čo kropíš slzami ten svoj ručníček? Čo mi je, to mi je, dobre ty vieš sám, ty zradný, neverný, že nechodíš k nám; srdce moje ranené, očičky zarosené, pre teba, neverný šuhajko môj, mám. A ani by som tak nenariekala, keby ťa na mojich očkách nemala; lež vidím jak miluješ, lásku druhej sľubuješ, a ja som pre teba sama zostala! No počkaj, šuhajko, však sa budeš mať, musí ťa pánboh sám za to pokárať; on zná sľuby, záväzky, prísahu našej lásky, pred ním sa na teba budem žalovať.

Galko 1/018 | Ej, hora, hora, hora zelená (20%)
Ej, hora, hora, hora zelená; zabili Janka miesto jeleňa. Nebol to jelen, lež bola srna; čakaj ma, milá, tri roky splna. Ja by čakala a nevyčkala; ty by si umrel, ja by zostala. Sova na dube žalostne ďube; pánboh milý vie, čie dievča bude.