Černík 1908 / 168 | Pred našima okny

22 words

Černík 1908 / 168 | Pred našima okny (100%)
Pred našima okny olivečka kvitně, povedal šohajko, že ju veru vytně. Nětreba ci, šohaj, olivenky vysac, mosíš si od našich dovolenie pítac.

Galko 1/306b | Prečo ma chytáte, prečo ma lapáte (51%)
Prečo ma chytáte, prečo ma lapáte, ej, od ktorého pána dovolenie máte? Máme my ho, máme od samého krála, ej, aby sme chytili Janka za husára.

Černík 1908 / 301 | Keď som isol (40%)
Keď som išol pres to pole, pres to pole zelené, postretnul som švarné dzievča, malo liečka červené. Já som sa ho počal pitac: čje že, dzievča, čje že si? A ono mi hovorilo, že je smutné jakési. Ty si smutná, já žalostný, obá dvá sme v zármutku, mé srdénko hovorilo, že budzeš mú malženkú. Širuj, kočí, širuj koně, šecky štyry, lebo tri, pojedzeme namluvaci švarné dzievča do Nitry. Širuj, kočí, širuj koně, šecky štyry, lebo pet, už je dzievča namlúvené také pekné, jako kvet. Už sú koně širované, nětreba jich širovac, už je dzievča namlúvené nětreba ho namlúvac.

Černík 1908 / 179 | Keď som išol (34%)
Keď som išol okolo vás, zavoňal mi šafrán u vás, keď som išol okolo, srdečko mňa bolelo, že som něbol dávno u vás. Ako že já ku vám prídzem, vašu mamku pítac budzem: Mamko, mamko, mamko má, dajce že mi, pre Boha, dajce že mi vašu céru. [: Ako že mi ju nědáce, :] za oblok si ju dajce, aj, za oblok ju dajce, tam sa na ňu pozierajce.

Černík 1908 / 195 | V širém poli hruščička (13%)
V širóm poli hruščička, [: pod ňú stojí Hanička, :] čakala na Janíčka. Keď ho ona dočkala, on jéj strelil do bočka, do bočenka levého, do srdénka verného. Ona na to nědbala, svoje rány vjazala svoje rány vjazala k sobášu sa chystala. Keď prišli od sobáša, [: kázala si lože stlac, :] že už ona pójdze spac. Ráno prošla muziga, by Haničku zbudzila: nětreba jéj budzeňá, šak je ona studzená. Široké sa staraly, čo jéj dajú do zemi, či šjateček červený, či veneček zelený. A Janíček povedal: [: nětreba jéj šjatečka,::] je poccivá dzievečka. *) *) Třeba jí "věnečka zeleného".

Galko 1/318 | Ach, Janíčko, čože myslíš (7%)
Ach, Janíčko, čože myslíš za té veľké týdne, asnaď sa ti tak pozdáva, že ťa to pomine, čo sme si my dvaja vtedy pred bohom sľúbili, keď sme spolu pri mesáčku v zahrade sedeli. Vtedy tam pri našom sľube prítomný bol mesác, ten by ti ver’, môj Janíčko, ten povedal najvác; krásnou svojou jasnotou on do sŕdc sa nám díval, iste že falešnost’ tvoju popredku predvídal. Včulek, teda, ma obchádzáš, na všecko zabýváš, se mnú zhovárať sa nechceš a mňa zapovŕháš; ale ver, že sa navrátíš zas, milý môj, ke mne, aleja už nebudem mať vernú lásku k tebe.

Galko 1/446a | Naša pani kňahne (7%)
Naša pani kňahne po palote tiahne, pieseňku si spieva, slzami zalieva. Bože môj, bože môj, čo som urobila, za tebä, suchý býl, ružu som pustila. Keby bola išla za Dunaj za kráľa, za Dunaj za kráľa, za Nemca cisára. Bola by videla, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Ej, nik to nepočul, len jedno pachole, len jedno pachole, čo kone varuje. Pane môj, pane môj, dač by vám povedal, dač by vám povedal, keby som sa nebál. Neboj sa, pachole, vezmem ťa za svoje, zastanem za teba, jako sám za seba. Naša pani kňahne po palote tiahne, pieseňku si spieva, slzami zalieva: Bože môj, bože môj, čo som urobila, za teba, suchý býl, ružu som pustila. Keby bola išla za Dunaj za kráľa, za Dunaj za kráľa, za Nemca cisára. Bola by videla, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Pani moja, pani, obliekaj si šaty, čo sa budú rovnať slnku i mesiaci. Pôjdeme sa dívať, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Prvý raz plovnula, na brehu stanula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Mojou kňahňou budeš, keď druhý raz prejdeš. Druhý raz plovnula, na brehu stanula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Mojou kňahňou budeš, keď tretí raz prejdeš. Tretí raz plovnula, na sredu tonula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Rybári, rybári, lapajte mi rybu, lapajte mi rybu, môjmu srdcu líbu. Prvý raz potiahnul, veniec z nej vytiahnul: Ach, i to z tej ryby, môjmu srdcu líby. Druhý raz potiahnul, rúbok z nej vytiahnul: Ach, i to z tej ryby, môjmu srdcu líby. Tretí raz potiahnul, celú ju vytiahnul: Ach, to je tá ryba, môjmu srdcu líba.

Galko 1/446b | Naša pani kňahne (7%)
Naša pani kňahne po palote tiahne, pieseňku si spieva, slzami zalieva. Bože môj, bože môj, čo som urobila, za tebä, suchý býl, ružu som pustila. Keby bola išla za Dunaj za kráľa, za Dunaj za kráľa, za Nemca cisára. Bola by videla, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Ej, nik to nepočul, len jedno pachole, len jedno pachole, čo kone varuje. Pane môj, pane môj, dač by vám povedal, dač by vám povedal, keby som sa nebál. Neboj sa, pachole, vezmem ťa za svoje, zastanem za teba, jako sám za seba. Naša pani kňahne po palote tiahne, pieseňku si spieva, slzami zalieva: Bože môj, bože môj, čo som urobila, za teba, suchý býl, ružu som pustila. Keby bola išla za Dunaj za kráľa, za Dunaj za kráľa, za Nemca cisára. Bola by videla, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Pani moja, pani, obliekaj si šaty, čo sa budú rovnať slnku i mesiaci. Pôjdeme sa dívať, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Prvý raz plovnula, na brehu stanula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Mojou kňahňou budeš, keď druhý raz prejdeš. Druhý raz plovnula, na brehu stanula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Mojou kňahňou budeš, keď tretí raz prejdeš. Tretí raz plovnula, na sredu tonula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Rybári, rybári, lapajte mi rybu, lapajte mi rybu, môjmu srdcu líbu. Prvý raz potiahnul, veniec z nej vytiahnul: Ach, i to z tej ryby, môjmu srdcu líby. Druhý raz potiahnul, rúbok z nej vytiahnul: Ach, i to z tej ryby, môjmu srdcu líby. Tretí raz potiahnul, celú ju vytiahnul: Ach, to je tá ryba, môjmu srdcu líba.

Galko 1/389 | Povedal si, že ma vezmeš (7%)
Povedal si, že ma vezmeš, že ma neneháš, a teraz ma zarmúcenú v žiali tak neháš! Ach jaj, jaj, jaj, jaj, či ti, milý, není žial, rozpomeň sa na tie sluby, čos' mi sluboval. Sluboval si, že ma vezmeš, že ma neneháš, a teraz ma zarmúcenú v žiali tak neháš! Ach, jaj, jaj, jaj, jaj, či ti, milý, není žial, rozpomeň sa na tie sluby, čos’ mi sluboval. Nikto ti je nie príčina, len tá tvoja mať, pýtal som ťa na dva razy, nechcela ťa dať; dať ťa — nedala, prosiť sa mi kázala, a ja som sa tak rozhneval, že som druhú vzal.  

Galko 1/080 | Klince, klince, žlté klince (7%)
Klince, klince, žlté klince, [: netreba ste mi na vence. :] Môžte vy už pre mňa kvitnúť, [: už musím od vás odvyknúť. :] Môžte vy už aj s ružičkou, [: už ja budem nevestičkou. :] Môžte už aj s tulipánom, [: už ja pôjdem s mladým pánom. :]

Galko 3/015 | Povedal nám sláviček (7%)
Povedal nám sláviček, že k nám chojí Janíček, po lúčke, po zelenej, svojej milej premilenej. (Odpadla mu šablička z jeho koňa šimlíčka! Poj mi hu, milá, podať, už ja musím mašírovat’. Čo ťa je, milý, po mne, ja doma, tys’ na vojne! A jak ty mňa rada máš, popredaj ty, čo len kde máš! Popredaj vínohrady, vymeň mňa, milá, z vojny! Vínohrady nepredám, vínohrady ja rada mám.)