Smutný 40/013 | Něviem čo ja za mamku mám

6 words

Galko 1/004 | Nestískaj mi, šuhaj, rúčku (100%)
Nestískaj mi, šuhaj, rúčku, čo chceš, ja neviem, tvojim slzám, tvojmu smútku ja nerozumiem; nehnevaj sa, keď sa smejem, žarty vystrájam, spevy, tance že milujem a svet rada mám. Ja ťa nikdy nerozumiem, keď ma objímaš, vernú lásku, a čo ja viem, keď pripomínaš. Sto raz som ti povedala, že ťa rada mám; čo bych len za brata dala, i za teba dám. Ľúbim si ja otca, matku, svoju rodinu, ľúbim svoje kamarátky, svoju družinu. Ľúbim všetkých dobrých ľudí, ľúbim i teba; čo chceš viacej, buď veselý, netráp sám seba.

Smutný 40/013 | Něviem čo ja za mamku mám (100%)
Něviem, čo ja za mamku mám

Galko 1/255 | Pod hájičkom, pod zeleným (99%)
Pod hájičkom, pod zeleným [: ej, orie dievča s volkom jedným. :] Ešte brázdu nezorala, [: ej, mati na ňu zavolala: :] Ančúš, Ančúš, poďže domu, [: ej, vydávam ťa, neviem komu. :] Vydávam ťa Janíkovi, [: ej, najväčšiemu zbojníkovi. :] V noci príde, v noci tajde, |: ej, nič dobrého nedonesie. :] Len košielku vyparenú [: ej, a šabličku skrvavenú. :] Bielu plachtu potrhala, [: ej, kým šabličku utierala. :] Už v Liptove vyzváňajú, [: ej, už Janíka opatrujú. :] Už v Liptove odzvonili, [: ej, už Janíka ulapili. :] Už ho vedú cez Košice, [: ej, plačú za ním tri dievčice. :] Jedna plače, druhá kvíli, [: ej, tretia sa mu lapá šiji. :] Janík, Janík, srdce moje, [: ej, čo tu vidíš, všetko tvoje. :] Vidím, vidím zoreničku, [: ej, prenešťastnú šibeničku. :] Kebych ja bol o tom vedel, [: ej, že ja na nej viseť budem, :] bol bych ju dal vymaľovať, [: ej, striebrom, zlatom povykladať. :] Po spodku len toliarami, [: ej, a po vrchu dukátami. :] Na prosredku mramor, skalu, [: ej, kde položím moju hlavu. :]

Černík 1908 / 110 | Keď som já mal (98%)
Keď som já mal dvanásc, trinásc roky, něvedzel som, ak je svet široký, ale, keď mám jeden ráz osemnásc, už já mosím do vojny rukovac. Budze plakac mój starší bratříček, budze plakac aj starý tacíček, ó bratříčku, ó synu mój verný, povedz ly nám, kedy prídzeš z vojny. A já něviem, či sa já navrácím, ja, či tam já svój život něztrácím, dobrú noc vám, tacíčku, vinšujem a s vami sa smutne rozlučujem. Budze plakac má mladšja sestrička, budze plakac aj stará mamička, ó bratríčku, ó synu mój verný, povedz ty nám, kedy prídzeš z vojny. A já něviem, či sa já navrácím, ja, či tam já svój život něztrácím, dobrú noc vám, mamičko, vinšujem a s vami sa smutne rozlučujem. Budze plakac nejsaršja sestrička, budze plakac aj má galánečka, ó bratríčku, ó galán mój verný, povedz ty nám, kedy prídzeš z vojny. A já něviem, či sa já navrácím, ja, či tam já svój život něztracím, dobrú noc ci, má milá, vinšujem a s tebú sa smutne rozlučujem.

Bartoš 1901 / 0088 | O ty Čierná Horo (98%)
[: O ty Čierná Horo, čo tak smutne stojíš? :] Povedz mi ľen, povedz, dze je Kovačovic ? [: Ja čo ty ja poviem, ked já sama neviem, :] chodził k nám do škoły, tri roky jeden den. [: Ešče on nevedzeł, kedy noc, kedy den, :] aľe sa dovedzeł, až ked boł prichycen. [: Ked mu ony ručky, do žeľiez dávaľi, :] hore do Mostáru, na hrad odvádzaľi. [: Vojsko za ným ide a gvery ľáduje, :] aby jim neušieł, veľmi ho strehuje. [: Do Mostaru prišieł, hned tam na hrad išieł, :] svého kapitána též on tam už našieł. [: Vitaj Kovačovic, už zme tam obidva, :] . . . . . . . . . . . . . . . . . . [: O vy Rosbachové, nescínajte hłavy, :] nech sa odeberem, do téj Čiernéj Hory.*)

Galko 1/379 | ldem, idem, neviem skade (98%)
Idem, idem, neviem skade, moje srdce ako v ľade, lebo moju vlasť opúšťam a v šíry svet nohy púšťam. (Idem, idem, lebo musím, chudobnej som matere syn, chudobná ma mati mala, horko ťažko vychovala. Potĺkeň som bol a budem, pokiaľ v ohni nezahynem; radšej v ohni než v špitáli, bodaj sme ho nepoznali. Ten Pivoda, náš kapitáň, platil by nás, nemá nič sám, jeho mundier otrhaný a koňa mu šklbú vrany.)

Černík 1908 / 302 | Ach Bože (98%)
Ach, Bože, prebože, čo som urobila, keď som pre jedneho šeckých opuscila? Opuscila som si sokola pre páva, lecela bych za ním, něviem, hdze sedává. Sedá on tam hore, v císarovém dvóre, v císarovém dvóre, na hadbávnéj šnóre. Hadbávná šnórečka, velice cenučká, ona sa vrezala do mého srdečka. Vrezala, vrezala, už sa něvyreže, až moje srdénko napoly prereže.

Černík 1908 / 261 | Pój sem šohaj (98%)
Pój sem, šohaj, pój sem, já ci čosi poviem, něber mňa, šohajko, vec já robic něviem. Keby's ty, má milá, robic něvedzela, veru bys sa sama hanic něchodzila.

Černík 1908 / 072 | Zašubraná Kačo (98%)
Zašubraná Kačo, na čo si mi, na čo, já robic ništ něviem, a ty si ledačo. Keď si ty ledačo, něscem ledačeho, bolo by mně haňba sedac podla teho. Něboj sa mňa, něboj, móžeš sa mňa něbác, móžeš svoje dvére slamečkú zapierac. Trebár si já pójdzem na hrachové strúčky, já len sa nědotkněm vašich dverí klučky. Prídzi k nám, šohajko, alebo len odkaž, zkázanie rada mám, jako bys prišol sám. Prídzi mňa, šohajko, dněs večer naščivic, na naše okénko ručenku položic. Ně tak na okénko, jako na srdénko, prídzi mňa pocešic, švarný šohajenko.

Bartók III 0306a | Neviem čo mám robiť od žiaľu (97%)
Neviem, čo mám robiť od žiaľu

Galko 1/132 | Po zahrade chodila, rukama lomila (97%)
Po zahrade chodila, rukama lomila: Ach, bože môj, prebože, [: čo som urobila? :] Opustila som si ja sokola pre páva, išla by som ho hľadať, [: neviem kde sedáva. :] Sedáva on, sedáva v susedovie dvore, tam je on priviazaný [: na hodbabnej šnure. :] Tá hodbabná šnúročka veľmi je tenučká, ona sa mi vrezala [: do môjho srdiečka. :] Vrezala sa, vrezala, viac sa nevyreže, už mne v mojej nemoci [: nikto nespomôže. :]