Bartók III 1370 | Mať mi tak poviedala že ja

8 words

Bartók III 1370 | Mať mi tak poviedala že ja (100%)
Mať mi tak poviedala, že ja robiť ňemusín

Galko 1/226 | Mať moja za dvoma horama (85%)
Mať moja, mať moja za dvoma horama, už ma hlávka bolí, čo plačem za vama. (Hlavička ma bolí, len tak pobolieva, že ste ma, mať moja, mladú odumrela. Devulenka moja, čože za krivdu máš, keď mi v čiernej zemi odpočinku nedáš? Čierna zem, čierna zem, vydaj mi mamku ven, nech sa tej mamičke horko požalujem! Kebych sa začala nad hrobom žalovať, musela by tá zem so mnou horekovať! Už sa tá fijalka dávno vysypala, už sa moja mamka dávno rozsypala.)

Galko 1/173 | Kukučka v zelenom hájku kukala (85%)
Kukučka v zelenom hájku kukala, pod lipkou Anička smutná plakala; čierne svoje očičká, pekné červené líčka ručníkom bieleným smutná máčala. Pod háj kom zeleným spieval sláviček, chodníčkom k Aničke kráčal Janíček; Čo ti, dievča, čo ti je, čo ťa trápi, sužuje, čo kropíš slzami ten svoj ručníček? Čo mi je, to mi je, dobre ty vieš sám, ty zradný, neverný, že nechodíš k nám; srdce moje ranené, očičky zarosené, pre teba, neverný šuhajko môj, mám. A ani by som tak nenariekala, keby ťa na mojich očkách nemala; lež vidím jak miluješ, lásku druhej sľubuješ, a ja som pre teba sama zostala! No počkaj, šuhajko, však sa budeš mať, musí ťa pánboh sám za to pokárať; on zná sľuby, záväzky, prísahu našej lásky, pred ním sa na teba budem žalovať.

Sušil 0333 | Pošla Kačenka ze mlýna (84%)
Pošla Kačenka ze mlýna, neslatě na rukách syna. Kole Dunaja chodila, do Dunaja ho hodila, jak by jeho máť nebyla. 1) Rybáři ryby lovili, krásné pachole chytili. Mne tu mamička vhodila, leda ve vínku chodila. A na ratúze zvonijú, panenky z města svádijú. 2) Všecky panenky do rady: Našli jsme dítě u vody. Všecky přišly ve věnečku, jenom Andulka v čepečku. Proč, Andulka, vínka nevzala? Lebo tě hlavěnka bolela? Hlavěnka mě nebolela, ale maměnka bránila. 3) Co pak's tam, dítě, robilo, dyž's po vodince brodilo? Jak pak ty, dítě, jak se máš? Kerú matičku svoju máš? Byla má máti bohatá, pošla do smrti za kata. 4) Vemte ju, kati, pod boky, hoďte ju v Dunaj hlyboký. Kati ju vzali pod boky, hodili v Dunaj hlyboky.

Bartoš 1901 / 0014 | Ked som išiel cez ty hory (83%)
Ked som išiel cez ty hory a tým hájkom borovým, postreteł som švarné dziéuča, pod viénkom zeľeným. Dał som sa s ným zhováraty, až do rána byéłého, a ked boło byéłé ráno, išieł som od neho. Ešče som sa zpátky vrácił, už ho doma neboło, zakľopał som na okyénko, otvorit my nesceło. Dze si, myłá, dze si boła, ked ta doma neboło, prišiel som sa já odebrat, ščastyé ty vynšovat. Jaké ščastyé my vynšuješ, šak si ty cełý život môj, ked zanecháš svoju myłú, zanechá tebe Bôh. Ty fałešná fałešnyco, aj fałešné joči máš, ščera si sa zhovárała a neskaj ma nepoznáš. Už to jináč byt nemôže, rozłúčit sa mosíme, na tú našu vernú lásku zabývat mosíme. Ked sa jony rozłúčiľi, ručenku mu podała, a od veľikéj žiałosty palla a umreła. A ked boło mŕtvé ceło, na marách połožené, tak ju ony zprovádzaľi, až do matky zeme. A ked boło o pôl noci, k téj dvanástéj hodyne, prišła myłá ku myłému, stáła mu u postele. Neľakaj sa, ty môj myłý, vydýš svoju rodynu, prišła som ta já naščívyt, aj tvoju mladú ženu. Neľen tvoju mładú ženu, a i tebe samého, nebudeš mat v svete pokoj, až do dna súdného.

Galko 1/097 | Frajerôčka moja, ej, sedem bohov v tebe (83%)
Frajerôčka moja, [: ej, sedem bohov v tebe! :] Už som zodral krpce (čižmy), [: ako chodím k tebe. :] (Nie čižmy, nie čižmy, [: ej, ale aj jančiarky, :] keď som preskacoval [: tie dedinské jarky. :] Povedzže mi teraz, [: ej, čo mi máš povedať, :] že ja k vám nebudem [: nadarmo chodievať. :] Povedala som ti, [: ej, povedala dávno, :] žebys’ k nám nechodil, [: že to všetko darmo. :] Povedzže mi, milá, [: ej, lebo odpovedaj, :] nech sa ja nedržím [: na tvoju bielu tvár. :] Povedala som ti, [: ej, v zelenej brezine, :] aby si si hľadal [: na inej dedine. :] Povedzže mi, milá, [: ej, za blázna ma nemaj; :] či sa len žartuješ, [: či myslíš naozaj? :] Povedala som ti, [: ej, v lete aj v jaseni, že ty nebudeš mať [: zo mňa mladej ženy. :])

Galko 1/025 | Ľudia vravia, že som ja taký (83%)
Ľudia vravia, že som ja taký, že si ja preberám medzi dievčaty; a ja si vyberiem, ak mi pán boh dá, len také dievčatko, čo ma rado má. Švárne dievča perečko vije z červenej ružičky, bielej ľalije; a ja si ho poznám, i ono ma zná, azda mi perečko za klobúčik dá. Či by si mi vedel povedať, prečo ťa radšej mám, ako otca, mať? Ej, na to, dievčatko, odpovedi niet, lebo ťa radšej mám, ako celý svet. Moja mať ti mi to povedá, že mňa, šuhajíčko, za teba nedá; v tom mi nezabráni moja rodina, ani tá uhorská celá krajina.

Galko 1/109 | Povedali, že som umrel (83%)
Povedali, že som umrel, ja som ani neležal; poslali mi starú babu, abych sa jej spovedal. Stará baba jako žaba, studená je jako ľad. Povedzže mi, mladé dievča, čo ma bude zahrievať? Starej babe dajte hrable, aby dobre hrabala, a tej mladej dajte muža, aby sa s ním ihrala. A ja nechcem starú babu, s tou sa nechcem zabávať; ja si vezmem mladé dievča, čo mňa bude rado mať.

Galko 1/135a | Prší, prší, až sa leje (80%)
Prší, prší, len (až) sa leje, nezatváraj, milá, dvere; milá má, duša (milá) má, nezatváraj za (pred) nama. Ked som išiel od Zuzičky, štrngali mi ostrožtičky, štrngali, brngali, sivé očka plakali. Svätý Jane, ja ťa prosím, ja to dievča dostať musím; hoc mi bráni otec, mať, ja to dievča musím mať.

Galko 1/135b | Prší, prší, len sa leje (80%)
Prší, prší, až sa leje, nezatváraj, milá, dvere; milá má, milá má, nezatváraj pred nama. Ked som išiel od Zuzičky, štrngali mi ostrožtičky, štrngali, brngali, sivé očka plakali. Svätý Jane, ja ťa prosím, ja to dievča dostať musím; hoc mi bráni otec, mať, ja to dievča musím mať.

Galko 3/061 | Svätý Jane, ja ťa prosím (80%)
Svätý Jane, ja ťa prosím, ja to dievča dostať mosím; bárs mi bráni otec, mať, ja to dievča mosím mať. (Keď som išiel z tej vojničky, štrngali mi podkovičky, štrngali mi, brnkali, sivé očká plakali. Sivé očká, čo plačete, však vy moje nebudete! Nebudete, nebudú, už ja pôjdem na vojnu.)