Galko 1/116b | Vychodí slniečko spoza lesy

22 words

Galko 1/116a | Načo som na svete narodzená (100%)
Načo som na svete narodzená, keď nemám žiadneho potešenia; ani potešenia, ani úfať, jaj bože, prebože, musím zúfať! Zelený rozmarín ako tráva, už ma môj milený zanaháva; keď ma on zanahá, a ja nedbám, v srdci ho nenosím, vrecka nemám. Zase je zelenší ako tráva, zas ma po druhýkráť zanaháva; urob si, milý môj, ako sám chceš, odo mňa vernejšiu nedostaneš. Na váži hodinky smutne bijú, už ma s mojím milým rozlučujú; rozjúčte, rozlúčte s pánembohem, budem si hľadati sebe roveň! Červená ružička s bielym kvitne, už mňa v Tisovníku žiaden nechce; jaj bože, prebože, čo mám robiť, keď ma už prestali chlapci ľúbiť. Vychodí slniečko spoza lesy, už mňa v Tisovníku nič neteší; veru ma tešilo, veď ma už nie, azdaj ma poteší dakde inde. Kúpže mi, môj milý, čo ťa prosím, červené čižmičky rada nosím; červené, červené ako iskra, kúpže mi, môj milý, ešte dneska. Povedz mi, môj milý, čo ťa boli, založ si líštočok javorový; založže si, založ, kde ťa bolí, nejdiže do mesta k doktorovi. Povedz mi, môj’ milá, kde ty bývaš? V prostriedku dedine, však ma vídaš. Povedz mi, môj’ milá, kto k vám chodí? Žiaden, duša moja, lenže prídi!

Galko 1/116b | Vychodí slniečko spoza lesy (100%)
Vychodí slniečko spoza lesy, už mňa v Tisovníku nič neteší; veru ma tešilo, veď ma už nie, azdaj ma poteší dakde inde.

Galko 1/454 | Na trenčianskej väži (40%)
Na trenčianskej väži dva holúbky sedia, ľudia jim závidia, že sa rady vidia. Ľudia, milí ľudia, nezáviďte toho, veď je to pekná vec, kto miluje koho. Keby som ja mala sokolovie krídla, ver’ bych zaletela, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, na jeho biely dom, čo by zaplakalo jeho srdiečko v ňom. Ješte bych mu sadla na maštalnie dvere, čo by zryhotali jeho vranie kone. Kone, moje kone, čože tak rehcete, azdaj moju milú tu dakde vidíte. Nevidíme ju my, ale ju slyšíme, tam si ona spieva, kde jej dobrá vôľa. Keby ch som ja vedeu, kde môj milá býva, ver bych jej zaniesou na tanieri syra. Na tanieri syra, k tomu holbu vína , na ty, duša moja, holubienka sivá. Nechcem ti ja syra, ani holbu vína, pán boh dau, pán boh vzau, Zostala som sama.

Galko 1/034 | Vychodí slniečko spoza lesy (29%)
Vychodí slniečko spoza lesy, už mňa v tom Liptove nič neteší; tešilo mne, ale už nie, azda ma poteší nekde inde. Včera mi má milá odkázala, žeby mi polovic srdca dala; pýtal som ho, nemala nôž, chcel som jej požičať, nechcela už. Čo si mám pre lásku srdce trápiť, volím ja svej milej prsteň vrátiť; vrátim jej ho, ja jej ho dám, keď jeden utratím, desať jich mám.

Galko 1/003 | Zapadá slniečko za ďaleké hory (11%)
Zapadá slniečko za ďaleké hory, [: a moje srdiečko za dievčatkom horí. :] Mesiačik na nebi spoza vrchov vstáva, [: a moje za milou srdce povzdycháva. :] Na oblohe drobné hviezdičky blyskocú, [: a mne v srdci lásky plamene blkocú. :] Hviezdičky, hviezdičky, vy nočnie sestričky, [: lejte svetlo v chyžku mojej holubičky. :] Pod vašu ju dávam ochranu a pomoc; [: prajteže jej, prajte odo mňa dobru noc. :]

Bartoš 1901 / 1162 | Z Hutiska (10%)
Hrajte mně, trubte mně hory, hory, hory lesy, že mně na Hutisku již již nic, již nic víc netěší těšilo mne, již nebude, bude mne těšiti zase, zase někde jinde. Již se ten chodníček, již se, již se, zarostává, již mne ten syneček, již mne, již mne zanechává, když mne nechce, nechť mne nechá, však já se neprosím takového falešníka. Troubili, troubili, mile, mile, mile bylo, syneček vandroval, ještě, ještě se nednilo Troubili marš, loučili nás, neplač Ty má milá, přijdu, přijdu já z vojny zas.

Galko 1/015 | Pošiel milý, pošiel prečká (8%)
Pošiel milý, pošiel prečka, vzal mi kľúčik od srdiečka; od srdiečka, od mojeho, ej, ktoré nebude nikdy jeho. Nebolo mu na tom dosti, vzal mi kľúčik od ľúbosti. Vráť sa, milý, spoza vody, ej, vráť mi kľúčik môj od slobody. Povedz, milý, čo sis’ myslel, keď si na ten vrštek vyšiel? Myslel som si myseľ moju, ej, že ty nebudeš nikdy mojú.

Bartók III 1187a | Spoza nášho hája dievča sa mi (8%)
Spoza nášho hája, dievča sa mi klania

Smutný 09/041 | Ej spoza humna zpoza pěn ej (8%)
Ej, spoza humna, zpoza pěn, ej háje přejdem

Bartók III 1081c | Spoza hori jasnuo slnko svieti (8%)
Spoza hori jasnuo slnko svieti

Bartoš 1901 / 0495 | Priľecel słavýček (7%)
Priľecel słavýček, ej do našého dvora, sadeł na okénko, ved si pekne zpyévá. Chodz, šohajku, dze chceš, dze ty je vôľička, veru ma neboľí za tebú hłavyčka. Zpyévaj, słávyk, zpyévaj ľen ma nepreľetuj; chodz, šohajku, dze chceš ľen ma nekľebetuj. Chodz, šohajku, dze chceš, dze je tvoja vôľa, inde sa nachodzíš, a já budem tvoja.