Galko 1/055 | Bola som na tráve

9 words

Galko 1/055 | Bola som na tráve (100%)
Bola som na tráve v kubínskom chotáre, hájnik ma naháňal, bodaj nohu zlámal.

Galko 1/149 | Plače dievča na doline (91%)
[: Plače dievča :] na doline; [: hej, zobrali ho na zeline. :] [: Keby vedel, :] čo mu vzali! [: Hej, pekný ručník vyšívaný. :] [: Keby vedel, :] ktorý hajník! [: Hej, Gašparovie pán úradník. :] [: Keby vedel, :] či bez viny, [: hej, podpálil by tri(dve) dediny. :] [: Jeden Trenčín (Prosiek), :] druhú Belú, [: hej, a to všetko pre mú milú. :] ([: Prosiek horí, :] Belá nechce; [: ej, lapili ma pri neveste. :] [: Keby vedel, :] kto ma zradil, [: ej, doraz by ho dneska zabil. :] )

Galko 1/379 | ldem, idem, neviem skade (6%)
Idem, idem, neviem skade, moje srdce ako v ľade, lebo moju vlasť opúšťam a v šíry svet nohy púšťam. (Idem, idem, lebo musím, chudobnej som matere syn, chudobná ma mati mala, horko ťažko vychovala. Potĺkeň som bol a budem, pokiaľ v ohni nezahynem; radšej v ohni než v špitáli, bodaj sme ho nepoznali. Ten Pivoda, náš kapitáň, platil by nás, nemá nič sám, jeho mundier otrhaný a koňa mu šklbú vrany.)

Bartoš 1901 / 0106 | U našého jezera (5%)
U našého jezera stojí ľipka zeľená, ja ľipka, ľipka pěkně zeľená, na ní ptáčkové seďá. Nebyľi to ptáčkové byľi gavaľírové, ja smłúvali sa o jednu dívku, že kerý ju dostane. Jeden praví, bude má, druhý praví, až Bůh dá, ja a ten třetí, srdenko moje, proč jsi tak zarmúcená? Kerak nemám smutná byť, dyž mám za starého íť, rozžeľelo se ve mně srdenko, nemožu há uskroviť. A v téj naší komoře pěkné zeľené łože, ja łože, łože pěkné zeľené, kdo v tem łůžku spať bude. A dyby v něm starý spáł, bodaj rána nedočkał, a dyby mładý, sľičnéj úrody, by mu Pambů zdraví dáł.

Galko 1/415 | Na Bíuych horách sadziu miuý (5%)
Na Bíuych horách sadziu miuý hrach, začaua mu jeho miuá, doňho chodzívat. Doňho chodzívat, úsky trhávat, a ked si ich natrhaua, domu sa braua. Sedua na lafku, horce puakaua: Bodaj bych ťa, šuhaj švarný, nebyua znaua! Dojeu z oraní, sedeu podla ní, vytaheu si bíuý šatek, utreu lička jí. Nepuač, má miuá, šak ty budeš má, až kukučka na Vánoce trikrát zakuká. Kukaj, kukučko, v suchem javore, obudz mi mého miuého, spí mi na dvore. Kukaj, kukučko, možeš kukaci, nech sa nam tá starodávna láska navráci.

Galko 1/214 | Na Ostrej bubnujú (5%)
[: Na Ostrej bubnujú, na Trstiu šturmujú, :] pilianskych mládencov [: na vojnu verbujú. (volajú):] [: Piliansky pán richtár, čo si to dokázau, :] že si mladých chlapcov [: do vojny brať kázau? :] [: Ja som jim nekázau, kázali jim páni, :] že keď sú chudobní, [: nech idú do vojny. :] [: A keď ma povedú ta dolu dolinou: :] postojte, furmania, [: pred tou mojou milou. :] [: Keď oni tam prišli, von ju vyvolali; :] krvavie slzičky [: z očú jej padali. :] [: Ona mu podala zelený majránčok, :] žeby rozvoňalo [: celý táboríčok. :] [: On jej na to podau hodvabnú šatočku, :] žeby ju nosila [: pri svojom srdiečku. :] [: Ona mu podala bielu konvaliu, :] žeby rozvoňala [: celú kompaniu. :] [: Bodaj sa prepadnuu v Sobote radný dom, :] čo môjho milého [: majú ostrihať v ňom. :] [: Keď ma budú strihať, príď sa, milá, dívať, :] a keď ma obliekať, [: prídi ma nariekať. :] [: Bohdaj sa prepadli tie budínske mosty, :] čo môjho milého [: cez ne majú viesti. :] Zpiev. II, 159 Na horách. V 1. vyd. začína nápev notou g1.

Galko 1/228 | Bodaj si skamenel (5%)
Bodaj si skämenel, ej, ako v hore skala, keď si ma vyzradil, [: ej, že som ťa bozkala. :]

Galko 1/279b | Vysoko to vtáča, vysoko letelo (5%)
Vysoko to vtáča, vysoko letelo, čo v sobotu večer vedľa mňa sedelo. Vedľa mňa, vedľa mňa, vedľa môjho líčka, tak mi štebotalo ako lastovička. Štebocže mi, šteboc, lastovička, cez noc, a keď bude svitať, nebudem ťa pýtať. Šteboce, šteboce lastovička mladá; bodaj štebotala, ja počúvam rada. Šteboce, šteboce lastovička v štíte, bodaj štebotala, kým môj milý príde. Keby milý vedel, akú ja bolesť mám, trebárs je ďaleko, veru by prišiel k nám.

Sušil 0536 | Karlovické hatě (5%)
Karlovické hatě na vodě, na blatě, nemožu zapomnět, šohajínku, na tě. Bodaj tě, šohaju, bodaj tě nebylo, co by mé srdenko na tě nemyslilo. Zapomeneš na mně, mé srdenko, snadně, dyž su u muziky, nepohlídej na mně. Jak bych zapomněla, na tvé sladké slova, co sme rozprávěli v našem humně stoja?

Galko 1/456 | Ej, tak som si pomyslel (5%)
Ej, tak som si pomyslel na zvolenskom moste: ej, hodím sa do vody, nebudem v árešte. Ej, ten stoličný dom pekné budovisko, budeže ti to, Janík, dobré zimovisko. Bodaj skazu vzali tí zvolenskí páni, keď mi môjho bračoka na tú vojnu vzali!

Bartoš 1901 / 0553 | Včéra před večerem (5%)
Včéra před večerem, ked sem vodu brała, šohajova mama na mňa zavołała. Podaj ně, ceruško, téj studenej vody; šak ten můj syneček dávno k tobě chodí. Vody sem podaľa, syna ně nedała, šohajova mati cigánkú ostała. Keby ně ho dała, týdeň bych í žała, ešče bych í za to mamičko říkała. Aľe ně ho nedá, že sem hrubě bľedá, šohajek červený, až ho barva mění. Šohajova mama, dycky na mňa repce, že ně kupovaľa po toraľi čepce. Po toraľi čepce, po złatém kaničky. To były kaničky od mojéj mamičky. Šohajova mati, veliká cigánka, bodaj í narostła na hłavě pohanka. Dal by ně to Pámbu, kebych í ju žała, ľehe*) by sem í ju s koreněm trhała. Šohajova mama, na mňa odkázała, abych na jejího syna nečekała. Chudobná děvečka v chudobě chovaná, ľepší, ľež bohatá, jak kráva rohatá. A já sem í dała takovú otázku: nech si ho uváže doma na retázku. Doma na retázku, na hedbavnú šňůrku, aby í nechodił za chudobnú dívkú.