Bartoš 1901 / 0150a | Stójí v poľi hruščina

12 words

Bartoš 1901 / 0150a | Stójí v poľi hruščina (100%)
Stójí v poľi hruščina, pod ňú stójí děvčina, małá, neveľiká, pěkná černojoká.

Černík 1908 / 017 | V širém poli breskyňa (89%)
V širóm poli breskyňa, pod ňú stojí dzievčina malá, něveliká, švarná, čiernooká. Čo tu stojíš, dzievčina, či ťa mamka vybila, alebo vylála pre švarného Jana? A mňa mamka něbila, šak ani mňa nělála, leš já smutná dzievka želím svého vienka.

Bartoš 1901 / 0281 | Anička małá ráda's ma mała (11%)
Anička małá, ráda's ma mała, čakaj ma ty dva roky, až naroscěm veľiký, ach vezmem cja já. Ona čakała, hrušky trhała, trhała jich, trhała, nědała jim dozrávac, hnedz za zeľena. Ona trhała, já som prihýbał, kerú dostac němohła hałúzky som prihýbał, každú som dostał.

Bartoš 1901 / 0150b | V čirém poľi ľeščina (10%)
V čirém poľi ľeščina, pod ňú sedí děvčina, [: małá, nevysoká, nízká, sivooká. :] Co tu sedíš děvčina, mama-li ťa pobiła, [: aľebo ti łáła, žes ty se mnú stáła? :] Ja mama ňa nebiła, ej ani ně nełáła, [: ľež já žeľím svého vínka zeľeného. :] Do kostela zvónijú, panenky sa strójijú, [: a já nebožátko koľébám děťátko. :] Ty sestričko nájmłačí, ty koľébáš nájrači, [: poď koľébat máło, aby nepłakało. :] Já koľébat nebudu, ani zpívat nebudu, koľébaj si sama, šak si jeho mama. Koľébaj si sama, šak si ho dostała. A já sem ho dostała, od švarného šohaja, na zeľenéj łúce, pri bystréj vodice, v zeľeném hajíčku, žała sem travičku.

Bartoš 1901 / 0371 | V čirém poli v čirém tri (10%)
V čirém poli, v čirém tri růženky stójá, ešče som daleko už mi jedna volná Vonaj že my, vonaj, Růženko vonavá, šak si my nevonała tri roky baz máła Tři roky bez máła aj jeden týden, Jak živ ta, duša má jak živ nezabudnem

Bartoš 1901 / 1119 | Mała som dvacat ľet (10%)
Mała som dvacat ľet, boł my po vôli svet [: tak my boł po voľi :] jako růži v poľi. A od tych dvacaci ide my k tricaci, [: už sa my kázaľi :] naši vydávaci. A od tych tricaci ide k štyricaci, [: už ma začínajú :] dzeci obsýpaci. Od tych štyricaci ide k padesáci, [: už my začínajú :] mé ľíčka zbľedaci. Od tech padesáci ide k šedesáci, [: už my začínajú :] mé zuby padaci. Od tech šedesáci ide k sedmdesáci, [: už my začínajú :] vłasy šedziveci. Od sedmdesáci ide k osemdesáci, [: už my začínajú :] mé údy kľesaci. Od osmdesáci ide devadesát, [: ach, už ma začíná :] mylý Pán Bôh trestat. Od devadesáci už my ide ke stu, [: už my ukazujú :] k cinteríčku cestu. Ked bolo sto rokou a jenno ľeto, [: už mi zažihajte, :] moje dzeci, svetło. Ked my ho zažnete, do hrobu ma dáte, do hrobu tmavého, tam budem spočívat až do dna súdného.

Bartoš 1901 / 0791b | Ked som išeł pres Pyéščany (10%)
Ked som išeł pres Pyéščany, postreteł som tri panny; chceł som jim dat pekné pozdravený, ony ne dakovały. Jako ty já dakovat mám, já sa na teba hnevám, privedełs ma o zeľený venec, já ho posavad nemám. A ja som ta neprivédeł, privedła si sa sama, pojałas ma za pravú ručičku: Pod môj myłý, pod s nama. Dávał som ty złatý dukát za ten jeden nocľah tvôj, abys, myłá, sebe nemysľeła, že som já boł frajer tvôj. A já nescem žáden dukát, any žanné penáze, ľež som ta já, myłá duša moja, sceła maty za muža. Ked si ma ty sceła maty, mała si sa šanuvat, mała si sa s inými młádenci po muzigách netúłat.

Sušil 0959 | Bar som ešče małá (10%)
Bar som ešče małá, muóžem hrdá byti, jako veľké dziévky viém šetko robiti. Súsedova Dora, vrstevnica moja, ešče ani nevié, jako krávy dojá. Já už viém płátno tkať aj múku osiévať aj žať aj tancovať aj pěkně si zpiévať.

Sušil 0959 | Bar som ešče małá (10%)
Bar som ešče małá, muóžem hrdá byti, jako veľké dziévky viém šetko robiti. Súsedova Dora, vrstevnica moja, ešče ani nevié, jako krávy dojá. Já už viém płátno tkať aj múku osiévať aj žať aj tancovať aj pěkně si zpiévať.

Bartoš 1901 / 0769 | Małá Bukovinka (10%)
Małá Bukovinka na pekné rovince, teče tam vodička dołu po dzedzince. A po téj vodince drobné ryby skáču, prečo že, má miłá, tvoje oči płačú. Jak by nepłakały, dyc ony musejú, mała som synečka, vzaľi ho na vojnu. Mała som synečka v červené kordúłce, než sa k nám dohrabał, zedľi ho sľepice.

Bartoš 1901 / 0559 | Už je małá chvíľka do dňa (10%)
Už je małá chvíľka do dňa, staň, má miłá, vyprovoď ňa, až k temu rybníčku na tú hráz, staň, má miłá, vyprovoď ňa, už je čas. Šak bych já ťa miľeráda, dyby moja panimáma, to co mé srdečko miłuje, to ně naša panimáma zbraňuje. Panimámo aj pantáto, já vás prosím pěkně za to, dajte vy ně vašu věrnú cerušku, kerú nosím ve dně v noci v srdečku. Dáte mi ju, či nedáte? Včiľ sa na mňa podívajte, a já půjdu zajtra ráno do Prahy, tam dostanu bíłý kabát a šabľi. Šabľa bude oceľová, a to bude žena moja, s tú sa budu ve dně v noci těšívat, na svú miłú, v každú chvíľu zpomínat.