Galko 1/449 | V mikulášskej kompanii

39 words

Galko 1/449 | V mikulášskej kompanii (100%)
V mikulášskej kompanii leží milý porúbaný, leží, leží zabitý, rozmarínom prikrytý. Zvoňte, zvony, na vše strany, umrelo mi potešení; odpadnul mi z ruže kvet, bude plakať celý svet. Pokiaľkoľvek živá budem, čierne šaty nosiť budem, čiernu šatu na rukú, pre tú ľúbosť velikú.

Bartoš 1901 / 0056 | Páseł Janko dva voły na zeľeném (51%)
Páseł Janko dva voły na zeľeném ľibyzija ľauza ľauzate bom bom úhori. Přišľi k nemu hajnýci, dvá sančárský ľibyzija ľauza ľauzate bom bom hajnýci. Daj nám, Janko, haľenu, spáseľ si nám ľibyzija ľauza ľauzate bom bom jarinu. Já vám haľeny nedám, až sa s vami ľibyzija ľauza ľauzate bom bom dojennám. Tak sa ony jennaľi, až Janoška ľibyzija ľauza ľauzate bom bom zabyľi. Ľeží Janko zabytý, rozmarínom ľibyzija ľauza ľauzate bom bom prikrytý. Prišľi k nemu otec, mat, začaľi ho ľibyzija ľauza ľauzate bom bom naříkat. Otec, maci: synu môj, a frajerka ľibyzija ľauza ľauzate bom bom frajer môj. Otec, maci sľzami, a frajerka ľibyzija ľauza ľauzate bom bom rečami.

Galko 1/241 | Z brezového dreva voda kvapká (20%)
[: Z brezového dreva voda kvapká; :] napiže sa, Katka, Katulienka, Katka, veď je sladká. [: Už som sa napila, už mi je dosť; :] ďakujem ti, milý, frajer môj úprimný, za úctivosť. [: Už som sa napila, už mi je dosť; :] sladká to vodička, sladká to vodička, sladšia ľúbosť.

Galko 1/386 | Ľúbosť, ľúbosť, veď je dobrá (20%)
Ľúbosť, ľúbosť, veď je dobrá, nech sprobuje každá jedna; a ja som už sprobovala, ale som obanovala. Ľúbila som, to netajím, ale už dám pokoj zatým; dám ja pokoj všetkým vecom, nech sa stane konec rečom.

Smutný 42/006 | Ako je to ťažko lúbost (20%)
Ako je to ťažko lúbost

Černík 1908 / 285 | Mamičenko moja (17%)
Mamičenko moja, ha, pod tú čiernú zemú, spomeněte-li si na cerušku svoju? Spomeněm, spomeněm, ej, nie jeden, nie dvakrát, já na vás, mamičko, za hodzinku stokrát. Za hodzinku stokrát, ej, pri každém jedzenie, mamičenko moja, rozmarýn zelený. Staňce, mamko, hore, ej, budzem sa vydávac, chojce mi, mamičko, vienek odevzdávac. Odevzdaj si, céro, ej, odevzdaj si sama, něbolo ci ešče vydávania treba. Pozrice sa, mamko, ej, na brezovskú vežu, jako mú slobodu do šjatečka vážú. Vážú ju tam, vážú, ej, na štyry uzlíčky, pan farár nám zvjáže ty naše ručičky. Váže on ju, váže, ej, na jeden veliký, téj už nerozvjáže celý svet široký.

Bartoš 1901 / 1245 | Ja kedz ma tam na téj (17%)
Ja kedz ma tam na téj vojně zabijú, dajú mi tam končá hłavy ľaľiju; žiał budze kemu temu, Ten dzjevčacu ja švarnému, žiał mu budz a žiał. Ja kedz ma tam na téj vojně zabijú, dajú mi na karabynčok ľaľiju; žiał budze..... Ja kedz ma tam na téj vojně zabijú, jaj i ma tam rozmarinkom prikryjú; žiał budze ..... Ja kedz ma už do téj zemi połožia, moje kosci čiernú hľinú obłožia; žiał budze.....

Bartoš 1901 / 1186 | Ked já puojdem povandrujem (16%)
Ked já puojdem, povandrujem, [: puojdeš má miłá se mnú; :] opereš mi košeľenku, [: ked budu ju mat čiernú. :] Opereš ju, naškrobíš ju, [: by boła pekná bijéłá, :] aby ľudé hovoriľi, [: žes Ty frajerka verná. :]

Černík 1908 / 299 | Keď já budzem (16%)
Keď já budzem mašírovac, mašíruj, milá, se mňú, opereš mi košulenku, keď ju budzem mac čiernú. Opereš ju, naškrobíš ju, ej, aby bola bielá, aby ludzja povedali, že's galánečka verná.

Erben 7/040 | Na té naší kopanince (14%)
Na té naší kopanince leží voják v rozmarínce, leží voják zabitý, rozmarínkou přikrytý. Přišla k němu jeho milá, 1) šátečkem krev utírala, dala jemu hubičku, přitiskla ho k srdíčku. Kdo nám bude koně kovat, až my budem mašíroval? kováře nám zabili, rozmarínkou přikryli. Do půlnoci koně kovat, od půlnoci mašírovat; podkovičky klapaly, modré oči plakaly. „Zvoňte zvony na vše strany, můj milý je pochovaný; zahynul mně z růže květ, pro který mne těšil svět!“ Zvoní koně podkovami, a vojáci šavličkami; hraje hudba veselá, a jí srdce usedá. 1) Kdo ho bude vybojovat, rány jeho zavazovat? kdož-li jiný než milá, co ho v srdci nosila.

Sušil 0387 | U Kyjova na dolině (11%)
U Kyjova na dolině leží šohaj v rozmarýně; leží, leží, je zabitý, rozmarýnem je přikrytý. Došla k němu jeho matka, donesla mu v klíně jabka: Tu máš, Janku, můj Janíčku, vezmi si jedno jablíčko. Došla k němu jeho milá, donesla mu rozmarýna: Tu máš, Janku, můj Janíčku, z rozmarýnu máš voničku.