Smutný 05/018 | Vyletěla lastovička zo skaly tej noci

7 words

Smutný 05/018 | Vyletěla lastovička zo skaly tej noci (100%)
Vyletěla lastovička zo skaly tej noci ma

Bartók III 1315b | Vileťela lastovička zo skali (95%)
Vileťela lastovička zo skali

Smutný 14/032 | Vyletěla lastovička zo skaly (95%)
Vyletěla lastovička zo skaly

Galko 1/113 | Dievča, dievča, lastovička (76%)
Dievča, dievča, lastovička, rád ťa vidím od malička, od malička maličkého, zo srdiečka úprimného. Dievča, dievča, lastovička, milujem ťa od malička, od malička až poteraz, bozkajže ma aspoň len raz. Na kvet dievča vodu ločká, povedalo, že ma dočká. Ločkaj, ločkaj, duša moja, veď ty budeš žena moja.

Galko 1/473 | Vyletela kukulienka zo skaly (70%)
Vyletela kukulienka zo skaly, kebych ja mal plné vrecká toláry, poslal bych si pre muziku do Prahy; muzika by pekne hrala, má milá by tancovala a ja s ní. Vyletela kukulienka zo skaly, keby sme to švarné dievča dostali! Nebola to kukulienka, lež bol vták; keď ma nechceš milovati, nechaj tak!

Bartók III 1060a | Podkoňická krčma zo skál vistavená (65%)
Podkoňická krčma zo skál vistavená

Galko 1/496 | Jano, Jano, Vajanuo (54%)
Jano, Jano, Vajanuo, priletela holubička včas ráno, priletela druhá z červeného kruha, priletela tretia zo zahrady z kvieťa; Jano, Jano, Vajanuo.

Galko 1/292 | Darmo ma, mamička, do školy dávate (54%)
Darmo ma, mamička, do školy dávate, zo mňa kňaz nebude, darmo nakladáte. Trafilo by sa mi v noci k nemocnému, ja by som si zašiel k dievčatku švarnému.

Galko 3/010 | Čije to pahola po noci chodí (54%)
Čije to pahola po noci chodí, [: čo dobrých ľudí :] zo spania budí? Čije by bolo, len susedovo, [: chodí pod okno, :] pod richtárovo. Podaj mi, Anička, studenej vody, [: čo nevypil ten, :] čo k tebe chodí. Čo on nevypev, to na zem vylál, [: tebe Janíčko, :] on ništ nenechal. Dočkaj, Janíčko, len za chvíločku, [: pojdem ti nabrat’:] na studienočku. Dokál Anička z vodičkou prišla, [: dotál z Janíčka :] dušička vyšla.

Galko 1/097 | Frajerôčka moja, ej, sedem bohov v tebe (50%)
Frajerôčka moja, [: ej, sedem bohov v tebe! :] Už som zodral krpce (čižmy), [: ako chodím k tebe. :] (Nie čižmy, nie čižmy, [: ej, ale aj jančiarky, :] keď som preskacoval [: tie dedinské jarky. :] Povedzže mi teraz, [: ej, čo mi máš povedať, :] že ja k vám nebudem [: nadarmo chodievať. :] Povedala som ti, [: ej, povedala dávno, :] žebys’ k nám nechodil, [: že to všetko darmo. :] Povedzže mi, milá, [: ej, lebo odpovedaj, :] nech sa ja nedržím [: na tvoju bielu tvár. :] Povedala som ti, [: ej, v zelenej brezine, :] aby si si hľadal [: na inej dedine. :] Povedzže mi, milá, [: ej, za blázna ma nemaj; :] či sa len žartuješ, [: či myslíš naozaj? :] Povedala som ti, [: ej, v lete aj v jaseni, že ty nebudeš mať [: zo mňa mladej ženy. :])

Galko 1/394 | Vyskočilo slniečko zavčas ráno (50%)
Vyskočilo slniečko zavčas ráno, raníčko, vyskočilo na stienku, na tŕňovú zahradku. Vykvitli tam ružičky, prišli si tam devečky, odtrhli tie ružičky, vili si z nich venečky. Prvý vienok dovíja, zlý duch mámiť počína, druhý vienok dovíja, zlý duch sa k nej primlúva: Chceš-li, Katko, má býti, či chceš bohu slúžiti? Nechcem bohu slúžiti, ale, pane, tvá býti. Staň ty, Katka, na kameň, a ja stanem na strmeň, zo strmeňa na koňa, prenesiem ťa do raja. Do rajička, do raja, kde si nikdy nebola, kde si nikdy nebola, ani tvoja rodina. A keď za mesto prišli, dobrej cesty nenašli, len po tŕňovom hloži, po tom čertovom zboží. Keď už nad peklo prišli: Otvor bránu, najvyšší, nesiem telo i dušu, zemanovu Katušu. Podajte jej stoličku, nech si sadne trošičku, podajte jej smoly piť, musí ona s nami byť. Jeden bránu otvára, druhý sa jej usmieva, tretí smolu nalieva, štvrtý sa jej primlúva: Pi, Kačenko, kávičku, budeš mojú ženičkú. Nechcem, pane, kávičku, nebudem tvú ženičkú. Prvý pohár vypila, priam barvičku zmenila; druhý pohár vypila, plameň blkom pustila: Nože, páni pekelní, otvárajte mi brány, keď nie brány, len dvere, nech ma vetrík preveje. Kto je tu z mej dediny, povedzte mej materi: ešte jednu dcéru má, nech ju lepšie naúča. Mne po vôli dávala, do pekla ma vohnala, mňa bila len bylinou, nech ju bije trninou. Mohlas’ bohu slúžiti, do kostela choditi; už ty budeš naveky v tom plameni horeti.