Galko 1/315 | Musíš, milá, zabývať

34 words

Galko 1/315 | Musíš, milá, zabývať (100%)
Musíš, milá, zabývať, nebudem k vám chodievať; zarástli mi chodníčky zelenými trávničky. Pred vianoci v ten týždeň chodievals’ k nám každý deň, ale včil už nechodíš; snáď sa mamičky bojíš? Mamičky sa nebojím, lež o teba nestojím.

Bartoš 1901 / 0697 | Daj Kačenko daj oběd (35%)
Daj, Kačenko, daj oběd, sem słužebný pachołek. Co bych já ho dávała, neni sem žena tvoja. Kebych nebył chodívał, k vám gaľánů vodívał, był bych si já, Kačenko, včiľéj s tebú voľívał. Dovédéł sem jedného kamaráda věrného, ja ten mi tak urobił, Kačenku si namłúvił. Aľe budeš banovať, prestanem k vám chodívať, zarostú k vám chodníčky zeľenými trávníčky.

Bartoš 1901 / 0505 | Budeš miłá zabývat (35%)
Budeš miłá zabývat nebudem k vám chodívat, [: zarostły nám chodníčky :] zeľenýma trávníčky. Zarostły nám trninú, tu drobnú jateľinú. Já trninu vyrubám, jateľinu vykosím; preca ťa dostat mosím.

Erben 2/359 | Včera neděle byla (31%)
Včera neděle byla, já jsem doma nebyla: žala jsem travičku v zeleném háječku – svátek jsem nesvětila. Než jsem trávy nažala, celá jsem se požala: proto že, Jeničku! falešnou hubičku od tebe jsem dostala. V háji travičku žití – nechtějte to činiti, panny a mládenci s zelenými věnci! můžete se požiti. Včera přenešťastný den, kam se můj milý poděl? dostala jsem kvinde, šel k panence jinde, na mě snad už zapomněl!

Bartoš 1901 / 0014 | Ked som išiel cez ty hory (30%)
Ked som išiel cez ty hory a tým hájkom borovým, postreteł som švarné dziéuča, pod viénkom zeľeným. Dał som sa s ným zhováraty, až do rána byéłého, a ked boło byéłé ráno, išieł som od neho. Ešče som sa zpátky vrácił, už ho doma neboło, zakľopał som na okyénko, otvorit my nesceło. Dze si, myłá, dze si boła, ked ta doma neboło, prišiel som sa já odebrat, ščastyé ty vynšovat. Jaké ščastyé my vynšuješ, šak si ty cełý život môj, ked zanecháš svoju myłú, zanechá tebe Bôh. Ty fałešná fałešnyco, aj fałešné joči máš, ščera si sa zhovárała a neskaj ma nepoznáš. Už to jináč byt nemôže, rozłúčit sa mosíme, na tú našu vernú lásku zabývat mosíme. Ked sa jony rozłúčiľi, ručenku mu podała, a od veľikéj žiałosty palla a umreła. A ked boło mŕtvé ceło, na marách połožené, tak ju ony zprovádzaľi, až do matky zeme. A ked boło o pôl noci, k téj dvanástéj hodyne, prišła myłá ku myłému, stáła mu u postele. Neľakaj sa, ty môj myłý, vydýš svoju rodynu, prišła som ta já naščívyt, aj tvoju mladú ženu. Neľen tvoju mładú ženu, a i tebe samého, nebudeš mat v svete pokoj, až do dna súdného.

Galko 1/097 | Frajerôčka moja, ej, sedem bohov v tebe (29%)
Frajerôčka moja, [: ej, sedem bohov v tebe! :] Už som zodral krpce (čižmy), [: ako chodím k tebe. :] (Nie čižmy, nie čižmy, [: ej, ale aj jančiarky, :] keď som preskacoval [: tie dedinské jarky. :] Povedzže mi teraz, [: ej, čo mi máš povedať, :] že ja k vám nebudem [: nadarmo chodievať. :] Povedala som ti, [: ej, povedala dávno, :] žebys’ k nám nechodil, [: že to všetko darmo. :] Povedzže mi, milá, [: ej, lebo odpovedaj, :] nech sa ja nedržím [: na tvoju bielu tvár. :] Povedala som ti, [: ej, v zelenej brezine, :] aby si si hľadal [: na inej dedine. :] Povedzže mi, milá, [: ej, za blázna ma nemaj; :] či sa len žartuješ, [: či myslíš naozaj? :] Povedala som ti, [: ej, v lete aj v jaseni, že ty nebudeš mať [: zo mňa mladej ženy. :])

Galko 1/302 | Ešte sa len zorí (29%)
Ešte sa len zorí, už k hore, do hory štyri duše honia turecké potvory. Apko a mamička, dcéra a jej milý na jednu sa brezu pred Turci ukryli. Keď Turci dobehli, pod brezou zastali, prvému apkovi hlavičku zrúbali. Krev po breze tiekla, dcéra nič neriekla, od žiaľu veľkého srdce jej omdlelo. Potom jej tí Turci mať zamordovali, na sladkú mamičku slzy jej padali. A keď jej milého ukrutne stínali: Jaj, bože môj, skríkla, hory zaplakali. Zabili, zmárnili naposledy aj ju; podnes ju tam v parte chodievať vídajú.

Galko 1/201 | Už odbila jedna z polnoci hodina (6%)
Už odbila jedna z polnoci hodina, [: ešte sa môj milý po ulici túla. :] Po ulici túla, veselo si spieva, [: nejedno dievčatko hore hlávku dvíha. :] Hore hlávku dvíha, oknom sa von díva: [: Čo je to za šuhaj, keď k nám nechodieva. :] Zariastli chodníčky milej pod oblôčky, [: zariastli trninou, drobnou ďatelinou. :] Trninu vytrhám, ďatelinku skosím, [: ale ťa, dievčatko, predsa dostať mosím. :]

Sušil 0502 | Dolino dolino (6%)
Dolino, dolino, dolinečko malo, co sem se nachodzil za dzěvčotkem darmo. Sporachuj, dzěvečko, sporachuj to sobě, kela jo chodničků udzělal jsem k tobě. Dyby sem jo měla chodničky rachovać, musela by sem jo lokajička chovać. Ně tak lokajička, ale pisařička, aby mně spisoval falešne slovečka.

Galko 1/247 | Prajská zem, skoro-li ca prejdzem (6%)
Prajská zem, prajská zem, skoro-li ca prejdzem, [: milenečka moja, zdravú-li ca najdzem? :] Povedzže mi, povedz, kerú cestu pojdzeš? [: A ja ci nepoviem, lebo plakac budzeš. :] Povedzže mi, povedz, kerými chodníčky? [: A já ci nepoviem, plakala bys’ ždycky. :] Povedzže mi, povedz, kerými horami? [: A ja ci nepoviem, išla bys’ za nami. :] Drotári, drotári, ako dzivé husi, [: po tom šírom svece potúkac sa musí. :] Kapsu si poscele, vrecom sa odzeje, [: ešče sa mu, ešče, o frajerce sneje. :]

Bartoš 1901 / 0502 | Už od Vídňa déšč ide (6%)
Už od Vídňa déšč ide, už k nám miłý nepříjde. Zarůstły mu chodníčky zelenýma trávníčky. Zarůstły mu byľinú, tú drobnú jateľinú.