Galko 1/010 | Od Oravy dážd ide

1 words

Galko 1/010 | Od Oravy dážd ide (100%)
Od Oravy dážď ide, už môj milý nepríde; prišiel by on, jaj bože, pre zlé časy nemôže. Ani je to chyba tá, žeby bola cesta zlá; ale ľudské jazyky majú veľké praktiky. Príďže, Janík, príďže, príď, až keď budú štyri biť. Štyri bilo, päť bilo, milovanie chybilo. Štyri sviece zhoreli a tej piatej dopoly; už tá piata dohára, Janík dvere otvára.

Galko 1/399 | Rabovali Ťurci až do Bielej hory (15%)
Rabovali Ťurci až po Biele hory, [: zvolenskej richtárky :] dve deti zajali. Šudy Katarinku do hintova dali, [: Ludy Tomášeka :] pod koč uviazali. A keď oni prišli do ťureckej zemi, [: Šudy Katarinku :] do svetlici dali. Šudy Katarinku do vrchnej svetlici, [: Ludy Tomášeka :] do spodnej temnici. Šudy Katarinka, má sestra premilá, [: ak ti bude dobre, :] nezabudni na mňa. Šudy Katarina v sriebre, zlate šila (žila), [: od veľkej dobroty :] na brata zabudla. Len na siedmy rôčok prisniu sa jej sníčok, [: že z jej pravej rúčky :] vyleteu holubčok. Šudy Katarína, ako ráno stala, [: dlho nemeškala, :] hneď k snáru bežala. Snáričok, snáričok, povedz mi ten sníčok, [: že mi z pravej rúčky :] vyleteu holubčok. Zomrie ti mamička, alebo tatičok, [: alebo sestrička, :] alebo bratíčok. Šudy Katarina dlho nemeškala, [: od spodnej temnici :] kľúče zhľadúvala. Ludy, Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: či si ešte živý :] a či si už mrtvý? Živy, sestra, živý, dopoly umretý, [: moje biele nohy :] po kolená v zemi. V mojich čiernych očiach žaby škrkútajú, [: v mojich žltých vlasoch :] myši hniezda majú. Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: či len tu budeme, :] či domov pôjdeme? Domov, sestra moja, k tej našej materi, [: žeby som neumreu :] v tej ťureckej zemi. A keď oni prišli do svojej krajiny, [: pýtali si nocľah :] od svojej materi. V izbe vám já nedám, tam veľa hostí mám, [: v komore vám nedám, :] tam veľa sriebra mám. Dajteže nám, dajte, aspoň predo dverci, [: aspoň predo dverci, :] na hnilom pazderci. Tam vám ver’ já už dám, lebo tam nič nemám, [: tam vám ver’ já už dám, :] lebo tam nič nemám. Ludy Tomáš, Ludy umreu už do rána, [: Šudy Katarinka :] tak ho nariekala: Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: keby si bou umreu :] v tej ťureckej zemi! Tam by si bou ležau v hodbábnej posteli, [: pri tvojej materi :] na hnilom pazderí. Deti moje, deti, vy nešťasnie deti, [: prečo ste sa vy mne :] nedali poznati? Bola by som vás já zlatom obkopala, [: zlatom obkopala, :] sriebrom obsypala. Šudy Katarinka v sriebre, zlate žije, [: a Ludy Tomášek :] v čiernej zemi hnije.

Sušil 0126 | (do kola tancujíce ji zpívají (14%)
(do kola tancujíce ji zpívají) Já na světě zarmócená, ode všech sem opuštěná, nemám v světě žádného, kromě Jána svatého. Nemám, kdo by orodoval, za mne k Bohu stížnost podal, proti utrhačům mým, bezbožným nešlechetným. Zlé huby se staví na mne, jazyky si brousí na mne, kterak by mě skazili, v hanbu mě přivodili. Ale toho nedovedó a v hanbu mě nepřivedó, svátý Jan mně spomůže, utrhače přemůže. O, zastaň mě, Jene svatý, zahub jazyk jedovatý, by se všickni poznali, na pokání se dali.

Galko 1/394 | Vyskočilo slniečko zavčas ráno (10%)
Vyskočilo slniečko zavčas ráno, raníčko, vyskočilo na stienku, na tŕňovú zahradku. Vykvitli tam ružičky, prišli si tam devečky, odtrhli tie ružičky, vili si z nich venečky. Prvý vienok dovíja, zlý duch mámiť počína, druhý vienok dovíja, zlý duch sa k nej primlúva: Chceš-li, Katko, má býti, či chceš bohu slúžiti? Nechcem bohu slúžiti, ale, pane, tvá býti. Staň ty, Katka, na kameň, a ja stanem na strmeň, zo strmeňa na koňa, prenesiem ťa do raja. Do rajička, do raja, kde si nikdy nebola, kde si nikdy nebola, ani tvoja rodina. A keď za mesto prišli, dobrej cesty nenašli, len po tŕňovom hloži, po tom čertovom zboží. Keď už nad peklo prišli: Otvor bránu, najvyšší, nesiem telo i dušu, zemanovu Katušu. Podajte jej stoličku, nech si sadne trošičku, podajte jej smoly piť, musí ona s nami byť. Jeden bránu otvára, druhý sa jej usmieva, tretí smolu nalieva, štvrtý sa jej primlúva: Pi, Kačenko, kávičku, budeš mojú ženičkú. Nechcem, pane, kávičku, nebudem tvú ženičkú. Prvý pohár vypila, priam barvičku zmenila; druhý pohár vypila, plameň blkom pustila: Nože, páni pekelní, otvárajte mi brány, keď nie brány, len dvere, nech ma vetrík preveje. Kto je tu z mej dediny, povedzte mej materi: ešte jednu dcéru má, nech ju lepšie naúča. Mne po vôli dávala, do pekla ma vohnala, mňa bila len bylinou, nech ju bije trninou. Mohlas’ bohu slúžiti, do kostela choditi; už ty budeš naveky v tom plameni horeti.

Galko 1/460 | Štyri húsky biele (10%)
Štyri húsky biele a piata strakatá; neberie ma šuhaj, že som nie bohatá. (Keď som nie bohatá, sama som pre seba: spýtaj sa ma, šuhaj, či pôjdem za teba. Hoďas som ja dievča z chudobného domu, predsa ma moja mať nedá lecikomu. Hoďas som ja dievča chudobnej matere, predsa neotvorím lecikomu dvere. Hoďas som chudobná, a hoc aj nič nemám, len si sa poriadne medzi svetom chovám. Chudobné dievčatko nebojí sa psoty, vysúka rukávy, stane do roboty.)

Galko 1/431 | Čiaže je to rolička nezoraná (10%)
[: Čiaže je to rolička nezoraná? :] [: Veru je to môjho pána. :] [: Štyri kozy a k tomu piata ovca, :] [: to je kŕdel môjho otca. :]

Černík 1908 / 074 | Ach Bože (10%)
Ach Bože, Bože, šak mňa muž bije, [: prídze má mamička, :] ta mňa zlutuje. Idze mamička, dvére otvárá [: a na pana zaca :] hlavenkú kývá. Ej, nie tak zacu, ej, nie tak, nie tak, [: budzeme sa sekac, :] to je céra má. Idze tatíček, dvére otvárá [: a na pana zaca :] hlavenkú kývá. Ej dobre zacu, ej dobre, dobre, [: až jéj koža zmodre, :] šak je žena tvá. Ide sestrička, dvére otvárá [: a na pana švagra :] hlavenkú kývá. Ej, nie tak švagre, ej, nie tak, nie tak, [: budzeme sa sekac, :] to je sestra má. Idze bratríček, dvére otvárá [:a na pana švagra :] hlavenkú kývá. Ej, dobre, švagre, ej, dobre, dobre, [: až jéj koža zmodre, :] šak je žena tvá.

Bartoš 1901 / 0565b | Ej vím já jedno (9%)
Ej, vím já jedno spaniłé okénko, pod kerým sem stávał, na ťeba vołávał: spíš-ľi miľenko? A já nespím, nespím, ja ťa dobre słyším, aľe že já tobě, potěšení moje, otevrít nesmím. Proč bys nesměła, šak si sama doma, ja ľeda by tobě, panimáma tvoje zabraňovała. Co's to, má miłá, co's to učiniła, že's ty našu łásku, spaniłý obrázku, sama zrušiła. Já sem zrušiła pro ľudské reči, ja že nám nepráľi a ně záviděľi tvých čérných očí. Ty očka čérné ty sú ně věrné, za tyma já půjdu, ty miłovat budu, v noci aj ve dně.

Galko 1/158 | Horička zelená, zelenaj sa (9%)
Horička zelená, zelenaj sa, má milá, premilá, nevydaj sa! Ja sa vydať môžem, za tebä nepôjdem, za tebä nepôjdem, nenazdaj sa. Ak ťa ja, má milá, nedostanem, vyndem ja na skalu, dolu spadnem; skala je vysoká, velmi je široká, pre tebä, má milá černooká. Ak by ťa, má milá, boh povolal, taký by ti pohräb udelať dal: na zvonoch zvoniti, na trúbach trúbiti, a potom by som sa na vojnu bral. Mládenci pod venci niesť ťa budú, voskové sviece ti horeť budú; sviece pod mašňami, panny pod partami, a ja sa poberiem s regrútami.

Galko 1/471 | A ja som z Oravy debnár (9%)
A ja som z Oravy debnár, a ja ťa, dievčatko, neznám, veznem si pobijač, kliešte, pôjdem ja na vandry ešte. Ani mi do domu nechoď, ani mi muziku nevoď, lebo ja nebudem tvoja, nedá ma mamička moja. Keď ma ty, dievčatko, nechceš, hľadaj si šuhajka kde chceš, a ja si za vrštek zajdem, tam si ja dievčatko najdem.

Galko 1/331 | Orali by moje volky, orali (9%)
Orali by moje volky, orali, keby mali pohoniča z Oravy, ale majú pohoniča z Mokrenca, nechcú orať moje volky do konca. Orali by moje volky, orali, keby mali pohoniča z Oravy, ale majú pohoniča z Obludu, veru moje volky orať nebudú. Orali by moje volky, orali, keby mali pohoniča z Oravy, ale majú pohoniča Liptáka, neorajú moje volky do roka. Orali by moje volky, orali, keby mali pohoniča z Oravy, ale majú pohoniča z Podola, lepšia je tá mladá žena ak roľa.