Galko 1/363 | Ej. o ráč, oráč, nedobre seješ

37 words

Galko 1/363 | Ej. o ráč, oráč, nedobre seješ (100%)
Ej, oráč, oráč, nedobre seješ, zasial si žitko, zišiel ti oves. Zasial si oves, zišla pšenička; čože je lepšie, ako ženička. Ej, hora, hora, zelená hora; ktože ma do tej horičky volá? Volá ma, volá frajerka moja, že mi napasie vranného koňa.

Galko 1/483 | Zasial som žitko, nebudem ho žať (21%)
Zasial som žitko, nebudem ho žať, miloval som dievča, nebudem ho mať; kto si dievča vezme, nech si žitko zožne, nechže si ho aj omláti, nechže sa len moje siaťa domov vráti.

Galko 3/069 | Do tej našej zahradečky (21%)
Do tej našej zahradečky jasne slnce svieti, [: zasiala si moja milá :] šelijaké kvety. Keď zasiala, zahrabala, biela ruža zišla; [: počože si, moja milá, :] sama za mnou prišla? Keď si prišla, sadniže si na moju postielku. [: Poď ma, milý, odprevadiť' :] k zeleniemu hájku. Čo by ťa mau odprevádzať, môžeš tu nocovať, [: máme novie postelečky, :] jednu nôcku pospať. Jako ľahla, tak zaspala, spala až do rána, [: ráno stala, zaplakala, :] že ju bolí hlava. Keď ťa mala hlava bolieť, mohla si poviedať, [: bol by ti šiel po doktora, :] doktoríka dohnať'. A keď už ten doktor prišieu, zaraz hej uhádou: [: počkajte len do večera, :] bude chlapec, lebo céra.

Galko 1/432 | V tom prešporskom meste (21%)
V tom prešporskom meste zas tam verbujú, chceli mňa tam zverbovať medzi husárov. Chceli mňa tam zverbovať, ja som sa jim nechcel dať, ja som sa jim nechcel dať za sto toliarov. Holbičku vínečka keď mi pripili, koníčka vranného tam mne priviedli; vsadili mňa na neho, na koníčka vranného, pár pištolí, karabín do sedla dali. Marii Theresii ja sa oddávam, s vami, rodičové, sa rozžehnávam; opatruj vás pánboh sám, už sa s vami rozlúčam: v tejto krátkej piesni vale vám dávam. V tom prešporskom meste verbujú kýreš-rajtári, < quid hoc? > chceli mne tam zverbovať medzi husári. Chceli mne tam zverbovať, ja som sa im nechcel dať, ja som sa im nechcel dať za sto toliarí. Holbičku vína ke mne pripili, koníčka vraného ko mne priviedli; vsadili mne na neho, na koníčka vraného, a ku boku šabličku osedlanému. Marii Therezii ja sa oddávam, s vami, rodičové, sa rozžehnávam; opatruj vás pán boh sám, už sa s vami rozlúčam, v tejto krátkej piesničky vale vám dávam.

Galko 1/448 | Sadila som bobovníčok (21%)
Sadila som bobovníčok do zahrady na chodníčok; daj to, bože, aby zišiel, aby mi môj milý prišiel.

Galko 1/036 | Ej, hory, hory, dve horičky zelené (10%)
Ej, hory, hory, dve hôričky zelené, dve hôričky zelené, ej, ktože bude dnes navečer milovať moje líčka červené? Ej, príde Janko, moje srdce milené, moje srdce milené, ej, iste príde, a ten bude celovať moje líčka rumenné.

Galko 1/269 | Pásol Janko dva volky (7%)
Pásol Janko dva volky, hej, pásol Janko dva volky [: na zelenej otavky. :] Prišli k nemu hájnici, hej, prišli k nemu hájnici, [: tí mošovskí zbojníci. :] Daj nám, Janko, halenku, hej, daj nám, Janko, halenku, [: spásol si nám otavku. :] Ja si halenku nedám, hej, ja si halenku nedám, [: ja sa s vami pojednám. :] Tak sa oni jednali, hej, tak sa oni jednali, [: až Janíka zabili. :] Tam on leží na vŕšku, hej, tam on leží na vŕšku [: v peknom bielom lajblíčku. :] Ktože ho tam narieka, hej, ktože ho tam narieka? [: Otec, mati, frajerka. :] Otec, mati žalostne, hej, otec, mati žalostne, [: a frajerka falošne. :]

Černík 1908 / 166 | Bolo nás jedenásc (6%)
Bolo nas jedenásc od jednéj mamičky, vzali nás na vojnu, dali nám šabličky. Bolo nás jedenásc, nězhynul žjadný z nás, a to šetko preto, keď bol Pámbo pri nás. Horenka Chabová, zbojnická komora, keď sa rozeleňá, ta šetkých vychová. Horičky zelené, to sú naše žita, něpójdzem od miléj, šak ešče něsvitá. Něpójdzem od miléj, až budze bielý dzeň, až mi ludzja reknú, hdze si bol, potukeň.

Bartoš 1901 / 0384 | Ej hora hora (6%)
Ej hora, hora, zeľená hora, [: a z téj horičky, dosi ňa vołá.:] Ej vołá, vołá, gaľanka moja: [: Poď sem, šohajku, sem sama doma.:] A já nepůjdem, néni ně možná, [: mosím napásti, do rána koňa. :] Koňa napásti, dřevo odvésti; [: už ťa, ma miłá, už ťa mám dosti.:]

Bartoš 1901 / 0139 | Jedna hora dve hory (6%)
Jedna hora, dve hory, dve horičky zeľené, do ně budzě obímaci, moje ľíčka čjervené. Obímał by ích Adam, aľe si ho něžjádám; obímał by mi ích Janko, aľe je on daľeko. Sedaj, miłá, na koňa, pojedzěme do poľa, pojedzěme na tú łúčku, dzě je ľipka zeľená. Pod tú ľipkú studnička, je tam dobrá vodička, sľézaj, miłá, sľézaj dołů, napojíme koníčka. Miłá s koňa sľézala, dał í Pámbů pachoľa, o Bože mój, prebože mój, de je moja słoboda! Słobodenka, słoboda, néni každému voľná, enom tomu synečkovi, kerý sedá na koňa.

Černík 1908 / 196 | Za hory (6%)
Za hory, horičky zašli mi koníčky, běž mi, milá, pre ně, mňa bolja nožičky. Já pre ně něpójdzem, já tvoja něbudzem, něch ci pre ně idze, kerá tvoja budze.