Galko 3/012 | Keď my domov prídeme

19 words

Galko 3/012 | Keď my domov prídeme (100%)
Keď my domov prídeme, čo večerať budeme? (Pečeného kohútka, to je naša pochútka. Pečeného káčera, to je naša večera.)

Sušil 1583 | Večera nám Paně Bože večera (48%)
Večera nám, Paně Bože, večera, budzeme jesc pečeného káčera. Na koněc nám, Paně Bože, na koněc, čaká nás tam černojoký muadzenec. A kedz sa tam, Paně Bože, dožňeme, muadzenca si, Paně Bože, pojmeme.

Bartoš 1901 / 0066 | Poďme chłapci poďme zbíjat (24%)
Poďme, chłapci, poďme zbíjat, ked nemáme za čo píjat, ej, už sa nám začíná [: bučina rozvíňat.:] Obúvajte, chłapci, krpce, kerý máte směłé srčc; ej, a já ho jeden mám, [: na zboj sa pobírám.:] Karabina, dvě pistoľe, s Bohem buďte, děti moje; ej, ženička, božkaj ňa, [: na jaseň čekaj ňa.:] Ked prídeme na poľanu, staneme si zrovna na ňu, ej, zvrtneme vałašky, [: každý svoju stranu.:] Ked židáčka postretneme, peníze mu sebereme; ej, co nám to prospěje, : ked ich propíjeme.:] Ked prídeme do sałaša, kerá ľepší ovca, naša, ej, hasa, chłapci, hasa, [: najíme sa masa.:]

Smutný 10/019 | Či my tunák buděme či večeřat (24%)
Či my tunák buděme či večeřat budíme?

Galko 1/399 | Rabovali Ťurci až do Bielej hory (3%)
Rabovali Ťurci až po Biele hory, [: zvolenskej richtárky :] dve deti zajali. Šudy Katarinku do hintova dali, [: Ludy Tomášeka :] pod koč uviazali. A keď oni prišli do ťureckej zemi, [: Šudy Katarinku :] do svetlici dali. Šudy Katarinku do vrchnej svetlici, [: Ludy Tomášeka :] do spodnej temnici. Šudy Katarinka, má sestra premilá, [: ak ti bude dobre, :] nezabudni na mňa. Šudy Katarina v sriebre, zlate šila (žila), [: od veľkej dobroty :] na brata zabudla. Len na siedmy rôčok prisniu sa jej sníčok, [: že z jej pravej rúčky :] vyleteu holubčok. Šudy Katarína, ako ráno stala, [: dlho nemeškala, :] hneď k snáru bežala. Snáričok, snáričok, povedz mi ten sníčok, [: že mi z pravej rúčky :] vyleteu holubčok. Zomrie ti mamička, alebo tatičok, [: alebo sestrička, :] alebo bratíčok. Šudy Katarina dlho nemeškala, [: od spodnej temnici :] kľúče zhľadúvala. Ludy, Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: či si ešte živý :] a či si už mrtvý? Živy, sestra, živý, dopoly umretý, [: moje biele nohy :] po kolená v zemi. V mojich čiernych očiach žaby škrkútajú, [: v mojich žltých vlasoch :] myši hniezda majú. Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: či len tu budeme, :] či domov pôjdeme? Domov, sestra moja, k tej našej materi, [: žeby som neumreu :] v tej ťureckej zemi. A keď oni prišli do svojej krajiny, [: pýtali si nocľah :] od svojej materi. V izbe vám já nedám, tam veľa hostí mám, [: v komore vám nedám, :] tam veľa sriebra mám. Dajteže nám, dajte, aspoň predo dverci, [: aspoň predo dverci, :] na hnilom pazderci. Tam vám ver’ já už dám, lebo tam nič nemám, [: tam vám ver’ já už dám, :] lebo tam nič nemám. Ludy Tomáš, Ludy umreu už do rána, [: Šudy Katarinka :] tak ho nariekala: Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: keby si bou umreu :] v tej ťureckej zemi! Tam by si bou ležau v hodbábnej posteli, [: pri tvojej materi :] na hnilom pazderí. Deti moje, deti, vy nešťasnie deti, [: prečo ste sa vy mne :] nedali poznati? Bola by som vás já zlatom obkopala, [: zlatom obkopala, :] sriebrom obsypala. Šudy Katarinka v sriebre, zlate žije, [: a Ludy Tomášek :] v čiernej zemi hnije.

Galko 1/024a | Povedz ty mi, moja milá, povedz (3%)
Povedz ty mi, moja milá, povedz, kam ty zajtra na trávičku pôjdeš? Ta ja pôjdem do vášho včelína, jest tam pekná, drobná ďatelina. Ja ti budem ďatelinku kosiť, ty ju budeš domov kravkám nosiť, a keď bude všetka odnosená, potom budeš moja mladá žena. Povedz ty mne, moja milá, povedz, kedy bude našej lásky koniec? Potom bude našej lásky koniec, keď ja zomriem a ty budeš vdovec.

Galko 1/024b | Povedz ty mne, moja milá, povedz (3%)
Povedz ty mne, moja milá, povedz, kde ty zajtra na trávičku pôjdeš? Ta ja pôjdem do vášho včelína, jest tam pekná, drobná ďatelina. Ja ti budem ďatelinku kosiť, ty ju budeš domov kravkám nosiť, a keď bude všetka odnosená, potom budeš moja mladá žena. Povedz ty mne, moja milá, povedz, kedy bude našej lásky koniec? Potom bude našej lásky koniec, keď ja zomriem a ty budeš vdovec.

Galko 1/191 | Pod horou ďatelina (3%)
Pod horou ďatelina, žala ju Katarína; žala, žala, nažala si, postretli ju dva valasi. Čakaj ty, Katarína! Čia je to ďatelina? Čia by bola, — môjho pána, čo tam býva pod horama. Nemám sa kedy baviť, musím sa domov náhliť, lebo by ma mati lála, že som s vami dlho stála. Mamka ťa nebude láť, keď budeš s nami tu stáť, lebo mamka dobre vedia, že ty máš byť moja žena.

Galko 1/139 | V nášho pánovom dvore (3%)
[: V nášho pánovom dvore :] [: kvitne ruža na stole. :] [: Náš pán sa v nej preberá, :] [: že on peknú paňu má. :] [: Hotuj, pane, večeru, :] [: dvanásť funtov pečeňu. :] [: Hotuj k tomu lyžice, :] [: idú ti domov žnice. :] [: Hotuj, pane, tanierov, :] [: pre tých tvojich väziarov. :] [: Jeden väziar nám zostal, :] [: hlávky bolenie dostal. :]

Galko 1/267 | Jano, Jano, zle gazduješ (3%)
[: Jano, Jano, zle gazduješ, :] [: rád krčmárky navštevuješ. :] [: Jano, Jano, zle gazduješ, :] [: nikdy doma nenocuješ. :] [: Jano, Jano, zlý si gazda, :] [: prázdna ti je každá brázda. :] [: Jano, Jano, čo na zimu, :] [: keď neseješ oziminu? :] [: Jano, Jano, chleba nemáš, :] [: čímže tie deti vychováš? :] [: Jano, Jano, kujú kosy, :] [: a ty sedíš v krčme bosý. :] [: Jano, Jano, poďže domov, :] [: poď na lúku s tvojou ženou. :] [: Jano, Jano, nedbáš o mňa, :] [: aká som ja žena biedna! :]

Galko 1/336 | Šiel vojaček na vojnu sám (3%)
Šiel vojaček na vojnu sám, svojej milej odkazoval, žeby sa nevydávala, sedem rôčkov ho čakala. Keď už bolo sedem rôčkov, žalo dievča za potôčkom; keď nažalo, naviazalo, dokola sa obzeralo. Videla tam stáť vojaka, svoj-milého kamaráta. Čo milý na vojne delá, že sa domov nepoberá? Tvoj milý sa už oženil, a ja som mu na svadbe byl. Čo odkážeš, Andulenka, moja verná frajerenka? Odkážem mu toľko zdraví, jako na tej lúke trávy; nech mu boh dá toľko šťastia, koľko na tej hore lístia. Dobre ty máš, Andulenka, že si na mňa nič neriekla. Z vojny sa idem vymeniť, a idem sa domov ženiť.