Galko 1/329 | Tajde mi milý môj na vandrovku

68 words

Galko 1/329 | Tajde mi milý môj na vandrovku (100%)
[: Tajde mi milý môj na vandrovku: :] vezmi ma, môj milý, vedľa boku. [: Má milá, má milá, nevezmem ťa, :] maličký je koník, nespraceš sa. [: Alebo mi podaj kus remeňa, :] aspoň ti len budem vedľa koňa. [: Nechoj ty, má milá, vedľa koňa, :] budú ľudia vraveť, že si moja. [: Aleže ty hybaj strán chodníčka, :] budú ľudia vraveť, žes’ sestrička. [: Červený je klinec, fajalôčka, :] ostávaj tu zdravá, frajerôčka. [: Ostávaj tu zdravá, lebo sama, :] veď já už nebudem viacej s vama.

Galko 1/427 | Ty kúcke hodziny smutne bijú (18%)
Ty kúcke hodziny smutne bijú, ked sa se svú miú (milý s milú) rozlučuju, smutne bijú, nebojím sa; nastaua hodzinka, ožením sa. Ožeň sa, šuhajku, s pánem bohem, vezni si dzevečku sebje roven; s pánem bohem, len sa ožeň, na tvoju najmilší si nespomeň. Ked si mňa nevezneš za ženičku, aspoň si ma vyvou za družičku; za družičku, za najstarší, žes’ byua fjajirka nejvjernejší.

Galko 1/255 | Pod hájičkom, pod zeleným (16%)
Pod hájičkom, pod zeleným [: ej, orie dievča s volkom jedným. :] Ešte brázdu nezorala, [: ej, mati na ňu zavolala: :] Ančúš, Ančúš, poďže domu, [: ej, vydávam ťa, neviem komu. :] Vydávam ťa Janíkovi, [: ej, najväčšiemu zbojníkovi. :] V noci príde, v noci tajde, |: ej, nič dobrého nedonesie. :] Len košielku vyparenú [: ej, a šabličku skrvavenú. :] Bielu plachtu potrhala, [: ej, kým šabličku utierala. :] Už v Liptove vyzváňajú, [: ej, už Janíka opatrujú. :] Už v Liptove odzvonili, [: ej, už Janíka ulapili. :] Už ho vedú cez Košice, [: ej, plačú za ním tri dievčice. :] Jedna plače, druhá kvíli, [: ej, tretia sa mu lapá šiji. :] Janík, Janík, srdce moje, [: ej, čo tu vidíš, všetko tvoje. :] Vidím, vidím zoreničku, [: ej, prenešťastnú šibeničku. :] Kebych ja bol o tom vedel, [: ej, že ja na nej viseť budem, :] bol bych ju dal vymaľovať, [: ej, striebrom, zlatom povykladať. :] Po spodku len toliarami, [: ej, a po vrchu dukátami. :] Na prosredku mramor, skalu, [: ej, kde položím moju hlavu. :]

Galko 1/438 | Fijala, bodaj sa prijala (16%)
Fijala, fijala, bodaj sa prijala, žeby mňa moja mať na jeseň vydala. Vydám sa ja, vydám, vydám sa ja rada, lebo je to pekne, keď je žena mladá. Pekne je, pekne je, aj jej ver’ pristanie, keď sa tá Anička Jankovi dostane. Za toho ja pôjdem, za koho sama chcem, čo ma bude bíjať sedem razy cez deň. Sedem razy cez deň, sto razy za týždeň, predsa budem vraveť, že ma ni každý deň.

Galko 1/097 | Frajerôčka moja, ej, sedem bohov v tebe (11%)
Frajerôčka moja, [: ej, sedem bohov v tebe! :] Už som zodral krpce (čižmy), [: ako chodím k tebe. :] (Nie čižmy, nie čižmy, [: ej, ale aj jančiarky, :] keď som preskacoval [: tie dedinské jarky. :] Povedzže mi teraz, [: ej, čo mi máš povedať, :] že ja k vám nebudem [: nadarmo chodievať. :] Povedala som ti, [: ej, povedala dávno, :] žebys’ k nám nechodil, [: že to všetko darmo. :] Povedzže mi, milá, [: ej, lebo odpovedaj, :] nech sa ja nedržím [: na tvoju bielu tvár. :] Povedala som ti, [: ej, v zelenej brezine, :] aby si si hľadal [: na inej dedine. :] Povedzže mi, milá, [: ej, za blázna ma nemaj; :] či sa len žartuješ, [: či myslíš naozaj? :] Povedala som ti, [: ej, v lete aj v jaseni, že ty nebudeš mať [: zo mňa mladej ženy. :])

Galko 1/169 | Vysoko lieta sláviček (11%)
Vysoko lieta sláviček, choďže už domov, Janíček! Kosy zapadajú, ej, zore znamenajú, domov ťa, Janíček, ej, domov ťa volajú. Už to nemôže ináč byť, už ty len musíš moja byť; bars by tvá rodina, ej, proti tomu bola, predsa ma neminieš, ej, frajerôčka moja.

Bartoš 1901 / 0789 | Płače dievča (7%)
Płače dievča, horké słzy ľeje, že skłámané sú jeho náděje. Nepłač, drahá, nermuť sebě ľíce, veď ty nájdeš iných na tisíce. Čo mňa po tych, ked tych nemám ráda, moje srdce ľen jednoho žiádá. Preňho roním słzy mojich očí, naňho mysľím, jak ve dně, tak v noci. Pre mňa néni viacej potěšeňá, mňa dovedú do hrobu súžeňá. Uviadnem jak s bíłéj růže kvítek, ked ho zničí złé počasí všeček. Zdrav buď, miłý, zdrav buď, duša moja, pre teba já nemám viac pokoja. Ked počuješ smutný hłásek zvonů, pomodľi sa za dušu ubohú.

Galko 1/387b | Tá kremnická brána, pekná malovaná (7%)
Tá kremnická brána, pekná, malovaná, pod ňou moja mamička stojí uplakaná. Syn sa k nej podáva a jej ruku dáva: Neplačteže, mamička, včil je svadba moja. Synu môj premilý, jaká je to svadba, keď tá tvoja rodina nenie na nej žiadna. Ten kremnický richtár, to bol môj starý svat, ktorý ma dokrvavil jako šibenca kat. Dal ma vyprevadiť do poľa šíreho, abych viacej neprišiel do mestečka jeho.

Galko 1/004 | Nestískaj mi, šuhaj, rúčku (7%)
Nestískaj mi, šuhaj, rúčku, čo chceš, ja neviem, tvojim slzám, tvojmu smútku ja nerozumiem; nehnevaj sa, keď sa smejem, žarty vystrájam, spevy, tance že milujem a svet rada mám. Ja ťa nikdy nerozumiem, keď ma objímaš, vernú lásku, a čo ja viem, keď pripomínaš. Sto raz som ti povedala, že ťa rada mám; čo bych len za brata dala, i za teba dám. Ľúbim si ja otca, matku, svoju rodinu, ľúbim svoje kamarátky, svoju družinu. Ľúbim všetkých dobrých ľudí, ľúbim i teba; čo chceš viacej, buď veselý, netráp sám seba.

Bartoš 1901 / 1350b | Janko mynárů (7%)
Janko mynárů na hůri ľeží, jeho młýneček na prázno běží. Švárná děvčina dovez do młýna, máło ľebo moc, ľem dovez na noc. Já bych dovézła měričku žita, dybys ně nevzał mírečku mýta. Já ti zemeľem, mírky nevezmem ľem ťa, děvečko, trikrát obejmem.

Bartoš 1901 / 1348 | Švárná děvčina (7%)
Švárná děvčina dovez do młýna, máło ľebo moc, ľem dovez na noc. Pěkně zameľem, mírky nevezmem, ľem ťa, duša má, trikrát obéjmem.