Černík 1908 / 124 | Žítková

26 words

Černík 1908 / 124 | Žítková (100%)
Žítková, Žítková, na peknéj rovnici, ludzja povedajú, že sú tam zbojníci. Nění sú zbojníci, leš sú dobrí ludzja, čo ve dne uvidzja, v noci to uchycja.

Sušil 2016 | Hrozenko Hrozenko (51%)
Hrozenko, Hrozenko na pěknej dolině,1) povědajú ludzja, že sú tam zlodzeja.2) Nejsú tam zlodzjeja, sú tam hodní ludzja,3) čo ve dně uvidzjá, to v noci uchycjá.

Bartoš 1901 / 0350 | Starobova rúbanica (23%)
Starobova rúbanica je na peknéj rovnici; ej, veru já tam mosím byci, pri téj švarnéj děvčici!

Černík 1908 / 003 | Žítková (23%)
Žítková, Žítková, prešivá dzedzina, němohla vychovac pre mňa čeladzina. Keď ho vychovala, na vojnu ho dala, žítkovským dzievčencom lúbic ho nědala.

Černík 1908 / 086 | Od Hrozenka (5%)
Od Hrozenka malovaná dlážka, hdo ju vymaloval: šohajova láska. Otvor mi, má milá, malované dviera, jak mi něotvoríš, otvorí mi iná. Otvorí mi iná, alebo aj inšja, ale mi otváraj, moja najmilejšja. Jednú rukú dvere otvárala a druhú ručičkú suzy ucierala. Čo plačeš, nariekáš, má panenko milá, snad ťa mamka bila, alebo hrešila? Mňa mamka něbila, ani něhřešila, ludzja povedajů, že som nepoccivá. A keď som, něch som, čo je keho po tem, a šak by vedzelo mé srdénko o tem. A šak by vedzela aj ta naša brána, kelko razí ležal's u nás až do rána. A šak by vedzelo aj to okénečko, kelko razí pozrel's na moje srdéčko.

Černík 1908 / 083 | Bože (5%)
[: Bože, Bože, keď neumrem, :] šak zaplácím, čo som dlužen. [: Aby ludzja něreptali, :] ciernéj zemi pokoj dali. [: Čiernéj zemi, něoranéj, :] len motyčkú pokopanéj. [: Kopali ju dva vojáci :] od večera do pólnoci. [: Keď ju oni vykopali, :] krčmárenkám vedzec dali. [: Krčmárenko, s Bohem budzte, : | čo som dužen, nězabudzte. [: Napišce si bielú kriedú, :] šak zaplácím, až k vám prídu. [: Napišce si na rjadečky :] to zaplacja galánečky.

Černík 1908 / 099 | Pójme mila (5%)
[: Pójme, milá, pójme preč, :] ej, veznú nás tu ludzja v reč. [: Pójme, milá, k Dunaju, :] ej, hdze nás ludzja něznajú.

Bartoš 1901 / 0471 | Ludzja sa starajú (5%)
Ludzja sa starajú, o moju něvoľu, a já sa něstarám — poručeno Bohu. Poručeno Bohu, kemu budzě, temu; ľen temu dzjévčacu, čo já chodím k němu.

Černík 1908 / 166 | Bolo nás jedenásc (5%)
Bolo nas jedenásc od jednéj mamičky, vzali nás na vojnu, dali nám šabličky. Bolo nás jedenásc, nězhynul žjadný z nás, a to šetko preto, keď bol Pámbo pri nás. Horenka Chabová, zbojnická komora, keď sa rozeleňá, ta šetkých vychová. Horičky zelené, to sú naše žita, něpójdzem od miléj, šak ešče něsvitá. Něpójdzem od miléj, až budze bielý dzeň, až mi ludzja reknú, hdze si bol, potukeň.

Černík 1908 / 060 | Šohajenko sumný (5%)
Šohajenko šumný, něchodzievaj humny, chodzievaj uličkú na vraném koníčku Šohajenko švarný, mramorová skala, veru bych za tebja své srdénko dala. Šohaju, šohaju, s tvojú obyčajú, veru mi pre tebja šetci ludzja lajú. Šetci ludzja lajú, šetci ludzja hřešja, prečo ťa, šohajko, radšej něobesja. Veď ťa něobesja na hadbábnú žinku, na hadbábnú žinku tebja, volný synku.

Černík 1908 / 299 | Keď já budzem (5%)
Keď já budzem mašírovac, mašíruj, milá, se mňú, opereš mi košulenku, keď ju budzem mac čiernú. Opereš ju, naškrobíš ju, ej, aby bola bielá, aby ludzja povedali, že's galánečka verná.