Galko 1/392 | Kde si bol, šuhajko

100 words

Galko 1/392 | Kde si bol, šuhajko (100%)
Kde si bol, šuhajko, s tými ovečkami? Na holi zelenej medzi vodičkami. Pásol som ja ovce v hlbokej dolince, nič som nezavracal, len som slúchal zvonce. Grúňom, ovce, grúňom, ja puojdem v dolinu, veru vás narazím v drobnú ďatelinu. Bača náš, bača náš, nedal si nám syra, bodaj ti skapala tá ovečka sivá! Bača náš, bača náš, nedals’ nám žintice, bodaj ti upadli do nej nohavice! Bača náš, bača náš, ty nerovno delíš, my ovce pasieme, ty v kolibe ležíš. Vŕšky prekopneli, v doline veľký mráz; milie moje ovce, kdeže vás budem pásť? Ovečky, barany, ľúto mi za vami, keď som naučený od malička s vami. Zbíjali zbojníci okolo Pupova, ale už nebudú, minula sa hora.

Galko 1/115 | Moje milie, premilené jahody (20%)
Moje milie, (premilené jahody, veď mi ony popadali do vody: Kto vás dostane, nech si dostane, nechže sa len mojej milej krivda nestane. Moje milé, premilené maliny, padli ste mi do hlbokej doliny: Kto vás dostane atď. Moje milé, premilené černice, padli ste mi do hlbokej studnice: Kto vás dostane atď.)

Galko 1/144 | Po valaský od zeme (17%)
Po valasky od zeme, kto mi ovce (kozy) zaženie? A ja bych ti bol zahnal, ale som sa vlka bál. (Hojže, hojže, bača môj, tebe kožka a mne loj; tebe kožka na dudy, a mne lojík pod zuby. Hoj cic, koza, kozina, daj nám syra gazdiná; ak nám syra nedodáš, slabých chlapov vychováš. Výboh, Výboh, kde si bol, kde si taký umokol? Bol som tam za horami, pásol som tam barany. Štyri kozy, piaty cap, kto vyskočí, bude chlap; i ja by bol vyskočil, ale som sa potočil. Poza bučky, poza peň, poďže, bratu, poďže sem; poza bučky a klady, tancuj šuhaj zamlady. Poza búčky, poza peň, vyberiem si, ktorú chcem; vyberiem si devečku, ako bielu ovečku. Vyberiem si za žienku bystrú, švárnu Slovenku; vyberiem si Ančicu, čo vie variť žinčicu.)

Galko 1/084 | Vysoko si kosil, nerovno ukladáš (13%)
Vysoko si kosil, nerovno ukladáš; prečo si, šuhajko, svej rovni nehľadáš? Vyžínaj, devečko, vyžínaj u zeme lebo sa ti díva potešenie tvoje.

Galko 1/114 | Mám ja lúčku v hlbokej doline (9%)
Mám ja lúčku v hlbokej doline, na nej tráva ďatelinka nikdy nevyhynie. A tá tráva ďatelinka hustá, keď ju švárny šuhaj kosí, len sa mu tak šústa. Mám ja kosu nakovanú dobrú, ona kosí, lebo musí, ďatelinku drobnú.

Bartók III 1333b | Čije to ovečke hore grúňom idú (9%)
Čije to ovečke hore grúňom idú

Galko 1/231 | Zahučali hory, zahučali lesy (9%)
Zahučali hory, zahučali lesy; kdeže sa podeli moje mladé časy? Moje mladé časy neužili krásy, moje mladé letá neužili sveta. Mladosť moja, mladosť, vyšlas’ mi na márnosť, vyšlas’ mi na márnosť pre moju nedbalosť. Mladosť moja, mladosť, ver si sa minula, jako by ten kameň do vody hodila. (*) Ešte sa ten kameň v tej vode obráti, ale moja mladosť nikda sa nevráti.

Bartoš 1901 / 0062b | Čí že to koníčky (9%)
[: Čí že to koníčky hore grúnom idzú? :] [: Švárného šohaja,:] čo ho vešac budú. [: Nevešaj ma, kate. nevešaj ma hore :] [: až sa odeberem :] od otca, matere. [: Neodbiérám sa já na rok ani na dva, :] [: ľež sa odebiérám :] že neprídzěm nikdá.

Sušil 0702 | Nebudu já robit (7%)
Nebudu já robit jako sem robíval, co bych za svú milú frajery vodíval. Dy sem s jiným došel, toho zalúbila, ze mňa chudobného posměchy robila. Od ní sem odešel, slzy mně kapaly, po drobném kamení jamky vybíjaly. Přišel tatík domů: Šuhaju, co ti je? Utrkla mia kráva, ta kráva bezrohá. Nebyla to kráva, byla to panenka, bodaj neminula slaměného vínka. Slaměný minula, drnový dostala, bodaj sa jí hlava na prach rozsypala.

Galko 1/297 | Kedby som ja mala, ej, klúče (7%)
Kedby som já mala, ej, klúče od svitania, nedala bych svitat, ej, od zajtreka rána. Kedby som já mala, ej, klúče od deničky, nedala bych svitat, ej, za dve hodinečky. Kedby som já mala, ej, sokolové krídla, zaletela by som, ej, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, ej, na jeho biely dom, až by zaplakalo, ej, jedno srdienko v nom. Sadla bych mu, sadla, ej, na maštalné dvere, až by zahržali, ej, jeho vrané kone. Kone vrané, kone, ej, prečo vy hržete, či vy moju milú, ej, niekde nevidíte? My jej nevidíme, ej, ale ju čujeme, v hlbokej doline, ej, spieva na zeline.

Erben 5/229 | Při vánoci dlouhé noci (7%)
Při vánoci dlouhé noci, dlouho mužem spát; není slyšet vlaštoviček, jen vítr foukat: zafoukej, větříčku, s Dunaje, ať ta zima brzy roztaje, ať se můžou zas ovečky na občině pást.