Galko 1/114 | Mám ja lúčku v hlbokej doline

37 words

Galko 1/114 | Mám ja lúčku v hlbokej doline (100%)
Mám ja lúčku v hlbokej doline, na nej tráva ďatelinka nikdy nevyhynie. A tá tráva ďatelinka hustá, keď ju švárny šuhaj kosí, len sa mu tak šústa. Mám ja kosu nakovanú dobrú, ona kosí, lebo musí, ďatelinku drobnú.

Černík 1908 / 008 | Chodzi rychtár (35%)
[: Chodzí rychtár po dzedzině, :] chlapcom rozkadzuje. [: Pójce chlapci travu kosic, :] sniežek poletuje. [: Já mám kosu nakovanú, :] já mám kosu ostrú. [: Ona kosí, lebo mosí :] zacelinku drobnú.

Bartoš 1901 / 1020 | Co že sa to šústá (24%)
Co že sa to šústá pod tú jaború? Šohajovi koně, potěšéní moje, vody hľedajú.

Galko 1/392 | Kde si bol, šuhajko (17%)
Kde si bol, šuhajko, s tými ovečkami? Na holi zelenej medzi vodičkami. Pásol som ja ovce v hlbokej dolince, nič som nezavracal, len som slúchal zvonce. Grúňom, ovce, grúňom, ja puojdem v dolinu, veru vás narazím v drobnú ďatelinu. Bača náš, bača náš, nedal si nám syra, bodaj ti skapala tá ovečka sivá! Bača náš, bača náš, nedals’ nám žintice, bodaj ti upadli do nej nohavice! Bača náš, bača náš, ty nerovno delíš, my ovce pasieme, ty v kolibe ležíš. Vŕšky prekopneli, v doline veľký mráz; milie moje ovce, kdeže vás budem pásť? Ovečky, barany, ľúto mi za vami, keď som naučený od malička s vami. Zbíjali zbojníci okolo Pupova, ale už nebudú, minula sa hora.

Galko 1/297 | Kedby som ja mala, ej, klúče (13%)
Kedby som já mala, ej, klúče od svitania, nedala bych svitat, ej, od zajtreka rána. Kedby som já mala, ej, klúče od deničky, nedala bych svitat, ej, za dve hodinečky. Kedby som já mala, ej, sokolové krídla, zaletela by som, ej, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, ej, na jeho biely dom, až by zaplakalo, ej, jedno srdienko v nom. Sadla bych mu, sadla, ej, na maštalné dvere, až by zahržali, ej, jeho vrané kone. Kone vrané, kone, ej, prečo vy hržete, či vy moju milú, ej, niekde nevidíte? My jej nevidíme, ej, ale ju čujeme, v hlbokej doline, ej, spieva na zeline.

Galko 1/115 | Moje milie, premilené jahody (13%)
Moje milie, (premilené jahody, veď mi ony popadali do vody: Kto vás dostane, nech si dostane, nechže sa len mojej milej krivda nestane. Moje milé, premilené maliny, padli ste mi do hlbokej doliny: Kto vás dostane atď. Moje milé, premilené černice, padli ste mi do hlbokej studnice: Kto vás dostane atď.)

Galko 1/201 | Už odbila jedna z polnoci hodina (12%)
Už odbila jedna z polnoci hodina, [: ešte sa môj milý po ulici túla. :] Po ulici túla, veselo si spieva, [: nejedno dievčatko hore hlávku dvíha. :] Hore hlávku dvíha, oknom sa von díva: [: Čo je to za šuhaj, keď k nám nechodieva. :] Zariastli chodníčky milej pod oblôčky, [: zariastli trninou, drobnou ďatelinou. :] Trninu vytrhám, ďatelinku skosím, [: ale ťa, dievčatko, predsa dostať mosím. :]

Galko 1/024a | Povedz ty mi, moja milá, povedz (12%)
Povedz ty mi, moja milá, povedz, kam ty zajtra na trávičku pôjdeš? Ta ja pôjdem do vášho včelína, jest tam pekná, drobná ďatelina. Ja ti budem ďatelinku kosiť, ty ju budeš domov kravkám nosiť, a keď bude všetka odnosená, potom budeš moja mladá žena. Povedz ty mne, moja milá, povedz, kedy bude našej lásky koniec? Potom bude našej lásky koniec, keď ja zomriem a ty budeš vdovec.

Galko 1/024b | Povedz ty mne, moja milá, povedz (12%)
Povedz ty mne, moja milá, povedz, kde ty zajtra na trávičku pôjdeš? Ta ja pôjdem do vášho včelína, jest tam pekná, drobná ďatelina. Ja ti budem ďatelinku kosiť, ty ju budeš domov kravkám nosiť, a keď bude všetka odnosená, potom budeš moja mladá žena. Povedz ty mne, moja milá, povedz, kedy bude našej lásky koniec? Potom bude našej lásky koniec, keď ja zomriem a ty budeš vdovec.

Sušil 1528 | Mám já koňa koníčka (11%)
Mám já koňa, koníčka, mám já koňa šimla, on mě pěkně ponese, dyž pojedu z Vídňa. Mám já kosu vykutú, mám já kosu dobrú, ona kosí, dyž mosí, jetelinku drobnú. Dyž sem začal kositi, kosenka mně spadla, než sem kosu osadil, jetelinka zvadla.

Galko 3/071 | Ďatelinka v lese (10%)
Ďatelinka v lese, milá, rozpomeň se, jaké je to milo — milování, keď ma ona nekce. Keď nekceš, nehaj tak, mé srdienko netráp, dosť si sa už natrá — natrápilo, môžeš už raz prestať. Prestaneš-li jednú, moje líčka zblednú, tvoja krása sa pre — sa premení, nebudeš viac pannou. Nebudeš viac pannou, a ja viac mládencom, nebudeme sa vo — sa vodievať pod zeleným vencom.