Bartoš 1901 / 0371 | V čirém poli v čirém tri

44 words

Bartoš 1901 / 0371 | V čirém poli v čirém tri (100%)
V čirém poli, v čirém tri růženky stójá, ešče som daleko už mi jedna volná Vonaj že my, vonaj, Růženko vonavá, šak si my nevonała tri roky baz máła Tři roky bez máła aj jeden týden, Jak živ ta, duša má jak živ nezabudnem

Bartoš 1901 / 0258 | Do zahrádky kročiła poľľa poľľa podpoľigen (44%)
Do zahrádky kročiła poľľa, poľľa podpoľigen, tru růženky utrhła rozesígen erzon, erzon, apatrígen, rozesígen trumpytárum hre. Tri růženky utrhła poľľa, poľľa podpoľigen, tri pérenka uvyła rozesígen erzon, erzon, apatrígen, rozesígen trumpytárum hre. Jenno vyła z hedbávu, poľľa, poľľa podpoľigen a to druhé z atľasu rozesígen, erzon, erzon, apatrígen, rozesígen trumpytárum hre. Jenno boło pre družbu poľľa poľľa podpoľigen a to druhé pre ženycha rozesígen erzon, erzon, apatrígen, rozesígen trumpytárum hre.

Galko 1/260 | Šuhajík Moravan, za teba vôľu (29%)
Šuhajík Moravan, za teba vôľu mám, ale mňa moja mať za teba nechce dať. Povedala som ti, ešte raz ti poviem, že ja viac na teba nikda nezabudnem. Zaľúbila som ťa nie zo všetečnosti, ale sa mi páča tvoje pekné cnosti. Zaľúbila som ťa, čo ja môžem z toho, aj ťa ľúbiť budem, čo komu do toho?

Galko 1/188 | Akože ja pôjdem cez tie biele hory (29%)
Akože já pôjdem cez tie biele hory; [: každá má mamičku, :] moja v čiernej zemi. Moja v čiernej zemi nohami do dverí; [: na jej hrobe rastie :] rozmarín zelený. A já ten rozmarín nikdy neotrhnem, [: moju dobrú mater :] nikdy nezabudnem. Jaj, mamička moja, budem sa vydávať; [: príd’teže mi, príďte :] vienočok oddávať. Vienočok oddávať a stoly priprávať; [: jaj, mamička moja, :] budem sa vydávať. Jaj, mamička moja, staňteže mi hore; [: urobte poriadok :] v tom sirotskom dvore. Jaj, djeučička moja, já ti už nestanem, [: už já teba nikdy :] vyprávať nebudem.

Bartoš 1901 / 0139 | Jedna hora dve hory (16%)
Jedna hora, dve hory, dve horičky zeľené, do ně budzě obímaci, moje ľíčka čjervené. Obímał by ích Adam, aľe si ho něžjádám; obímał by mi ích Janko, aľe je on daľeko. Sedaj, miłá, na koňa, pojedzěme do poľa, pojedzěme na tú łúčku, dzě je ľipka zeľená. Pod tú ľipkú studnička, je tam dobrá vodička, sľézaj, miłá, sľézaj dołů, napojíme koníčka. Miłá s koňa sľézala, dał í Pámbů pachoľa, o Bože mój, prebože mój, de je moja słoboda! Słobodenka, słoboda, néni každému voľná, enom tomu synečkovi, kerý sedá na koňa.

Bartoš 1901 / 0280 | Anduľko moja (15%)
Anduľko moja, buď mi povoľná, kupím ti kabátek pěkný zelený, pomazínový, budeš mět na svátek. Šohajku, ne tak! Děvečko proč pak? Já si kúpím sama; budu si voľná, jak růža poľná mezi obiľama.

Sušil 1240 | Zdrávu’s mia maměnko vychovala (15%)
Zdrávu’s mia, maměnko, vychovala, z ruky na ruky, z pljenky na pljenky prekládala. Včil sa vám, maměnko, odsluhujem, [: kedy robit mám, :] povandrujem. Vet jsi ty, dcero má, sebe volná, [: kedy robit máš :] puoš1) ode mňa.

Sušil 1355 | Ach slobodo milá (15%)
Ach, slobodo milá, na co si mně dala toho chlapa starého? Ani s ním poseděť, ani s ním promluviť,1) ani hleděť na něho! Dyž sem byla mladá, byla sem si volná, mohla sem, kam chtěla, jiť,2) včilej sem sa vdala, starého si vzala, včilej mosím doma byť. Dyž sem byla mladá, byla sem vesela, šla sem sobia k muzice. Včilej sem sa vdala, starého si vzala, ach, běda mně velice.3)

Smutný 21/014 | Ja vojna vonja není každému volná (15%)
Ja vojna, vonja, není každému volná

Bartoš 1901 / 0150b | V čirém poľi ľeščina (7%)
V čirém poľi ľeščina, pod ňú sedí děvčina, [: małá, nevysoká, nízká, sivooká. :] Co tu sedíš děvčina, mama-li ťa pobiła, [: aľebo ti łáła, žes ty se mnú stáła? :] Ja mama ňa nebiła, ej ani ně nełáła, [: ľež já žeľím svého vínka zeľeného. :] Do kostela zvónijú, panenky sa strójijú, [: a já nebožátko koľébám děťátko. :] Ty sestričko nájmłačí, ty koľébáš nájrači, [: poď koľébat máło, aby nepłakało. :] Já koľébat nebudu, ani zpívat nebudu, koľébaj si sama, šak si jeho mama. Koľébaj si sama, šak si ho dostała. A já sem ho dostała, od švarného šohaja, na zeľenéj łúce, pri bystréj vodice, v zeľeném hajíčku, žała sem travičku.

Bartoš 1901 / 0791b | Ked som išeł pres Pyéščany (6%)
Ked som išeł pres Pyéščany, postreteł som tri panny; chceł som jim dat pekné pozdravený, ony ne dakovały. Jako ty já dakovat mám, já sa na teba hnevám, privedełs ma o zeľený venec, já ho posavad nemám. A ja som ta neprivédeł, privedła si sa sama, pojałas ma za pravú ručičku: Pod môj myłý, pod s nama. Dávał som ty złatý dukát za ten jeden nocľah tvôj, abys, myłá, sebe nemysľeła, že som já boł frajer tvôj. A já nescem žáden dukát, any žanné penáze, ľež som ta já, myłá duša moja, sceła maty za muža. Ked si ma ty sceła maty, mała si sa šanuvat, mała si sa s inými młádenci po muzigách netúłat.