Galko 1/380 | Na zelenej pažiti leží Janko

52 words

Galko 1/380 | Na zelenej pažiti leží Janko (100%)
Na zelenej pažiti leží Janko (Janík) zabitý; kdo ho zabil, ten ho zabil, my nevieme, ale si ho my panenky pochováme. Kdeže ho pochováme, kdeže ho uložíme? Uložme ho do hájička zeleného, tam mu móžme zaspievati pieseň jeho. Hrob pri hrobe kopali, milú s milým schovali; ešte boli jaré žitko nezožali, už tí naši v chladnej zemi rok ležali.

Černík 1908 / 269 | A hdze že si bola (31%)
A hdze že si bola, Hanička moja? »Bola som na báli v tom hrozenském sáli, mamička moja.« Čo ci pic dávali, Hanička moja? »Červené vínečko, bolí mňa srdečko, mamička moja.« A snad nám ty umreš, Hanička moja? »Umrem vám, mamičko, bolí mňa srdečko, mamička moja.« Kerých družbóv chceš mac, Hanička moja? »S nebe dva andělé to budú družbové, mamička moja.« Keré družky chceš mac, Hanička moja? »Kňazovy ručičky to budú družičky, mamička moja.« Kerú chceš širokú, Hanička moja? »S neba smrť vysoká to budze široká, mamička moja.« Hdze ťa pochováme, Hanička moja? »U kostelních dverí, do hubokéj jamy, mamička moja.«

Bartoš 1901 / 0141 | Dyby ťa má miłá (21%)
1. Dyby ťa, má miłá, z kameňa kresaľi, [: enom nepovídaj, :] že zme społem spaľi. Nespaľi, nespaľi, enom zme ľežaľi, [: štyré úradkové, :] na nás prísahaľi. Nebude ti, synku, vina odpuščená, [: ty mosíš putovat, :] do Jeruzaľéma. Jeruzaľémský kněz, ten ťa vyzpovídá, [: aľe ti, synečku, :] rozhrešeňá nedá. Dyž nedá, nech nedá, nebudem ho prosit, půjdem do Prešpurka, vezmem za ľegruta, budem pałoš nosit. 2. Ten Nitranský zámek, do koła kľenutý, [: sedí v něm syneček, :] v žeľezoch zakutý. Dobre je ti, Janku, v tom Nitranském zámku, [: ľudé sejú, orú, :] a ty sedíš v chłádku. Nežádaj si, miłá, takovéj dobroty, [: dybys měla nosit :] ze zeľeza boty. Ze zeľeza boty, a na rukách puta, [: šak je to, má milá, :] neščasná dobrota. Túžení, túžení, horší než vězení; [: z vězeňá pomože, :] z túžeňá nemože. Z vězeňá pomože mamička, tatíček, [: z túžeňá nemože, :] ľeda šohajíček.

Bartoš 1901 / 0794 | Ej v háji była v háji (20%)
Ej v háji była, v háji, ej v háji ze šohaji; hłavěnka dorúbaná, ej že zme społem spaľi. Ej nespaľi, nespaľi, ej enom zme ľežaľi, hłavěnku dorúbanú ej zahójit zme chceľi.

Galko 1/276 | Načo si to srdce, načo si mi (13%)
Načo si to srdce, načo si mi dal, bože, [: keď nikomu v šírom svete ľúbiť sa nemôže. :] Sto žiaľov, bied tisíc dušu devy môž’ raniť, [: a mňa, mňa tak opustenú, nemá kto obrániť. : ] Kto číta tie slzy, čo v samote padajú, [: keď sa ústa požalovať nikomu nemajú? :] Spievala bych rada, na ústach mi žiaľ hynie; [: lebo kto ma za tú pieseň ku srdcu privinie? :] Žiadala by si smrť, ale načo hrob chváliť, keď nad mojou mohylôčkou nemá kto požialiť! :]

Černík 1908 / 009 | Skládala som pieseň (12%)
Skladala som pieseň celú tuto jeseň, takovú malučkú, o teba, Janíčku. Lúbím ťa, šohajko, len tak potajomně, aby něvedzeli šetci ludzia o mně. Lúbím ťa, šohajko, nědám na sebja znac, by ťa belo haňba, kebys mňa něscel vzac. Mój vienek zelený za čo som ja dala, že som ja za tebja muža nědostala?

Galko 1/001 | Spievaj si, dievčatko (12%)
Spievaj si, dievčatko, netrať veselosti, [: ako si netratí :] tráva zelenosti. Spievaj si, dievčatko, tú veselú pieseň, [: ako si spievalo :] celu božú jeseň. Spievaj si, dievčatko, nerob si srdcu žiaľ; [: potěší ťa pánboh, :] nenazdáš sa, odkiaľ. Spievaj si, dievčatko, ako si spievalo, [: bývajže veselé, :] ako si bývalo. Bývajže veselé, ako si bývalo, [: keď si vaše dvere :] za mnou zatváralo.

Smutný 02/021 | Idzeme idzem chodníka nevieme (12%)
Idzeme, idzem, chodníka nevieme

Smutný 06/044 | Idzem idzeme a dražbu nevieme (12%)
Idzem, idzeme a dražbu nevieme

Smutný 35/009 | Ideme ideme chodníčka nevieme (12%)
Ideme, ideme, chodníčka nevieme

Smutný 48/054 | Ideme ideme chodníčka nevieme (12%)
Ideme, ideme, chodníčka nevieme