Galko 3/057 | Pri trenčianskej bráne

46 words

Galko 3/057 | Pri trenčianskej bráne (100%)
[: Pri trenčianskej bráne stoja kone vrané, :] [: vysedajú chlapci, :] vysedajú na ne. (A keď vysedajú, na boha volajú: pomáhajže, bože, aj panna Mária, [: aby bola šťastná :] juherská krajina. Juherská krajina, neni ti hodno stáť, nejedna mamička musi synáčka dať, a sestra bratríčka a milá milého, sokola bieleho.)

Galko 1/468 | Zaviav vetrík cez dolinu (52%)
Zaviau vetrík cez dolinu, milá, poviem ti novinu: kde sa ľudia zhovárajú, všade nás dvúch ovrávajú. Prší dáždik, padá rosa, môj milenký, nebojmo sa; čoby sme sa mali báti, ktože nám smie zakázati? Ač všetko slúchať budemo, my sa milovať budemo; pusťmo všetko mimo uši, nám sa milovati sluší. Ja som švárny, ty si šumná, mám dom jedon a dve humná, k tomu štyri kone vranné, že je radosť hľadeť na ne. Ja som pekný, ty si krásna, to byť môže láska šťastná; by smo sa my neľúbili, bola by to strela jasná. Na vínovej ratolesti môžeš sladko hrozno jesti; tak i pri mladej osobe spravíš dobrú vôľu sobe.

Galko 1/454 | Na trenčianskej väži (28%)
Na trenčianskej väži dva holúbky sedia, ľudia jim závidia, že sa rady vidia. Ľudia, milí ľudia, nezáviďte toho, veď je to pekná vec, kto miluje koho. Keby som ja mala sokolovie krídla, ver’ bych zaletela, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, na jeho biely dom, čo by zaplakalo jeho srdiečko v ňom. Ješte bych mu sadla na maštalnie dvere, čo by zryhotali jeho vranie kone. Kone, moje kone, čože tak rehcete, azdaj moju milú tu dakde vidíte. Nevidíme ju my, ale ju slyšíme, tam si ona spieva, kde jej dobrá vôľa. Keby ch som ja vedeu, kde môj milá býva, ver bych jej zaniesou na tanieri syra. Na tanieri syra, k tomu holbu vína , na ty, duša moja, holubienka sivá. Nechcem ti ja syra, ani holbu vína, pán boh dau, pán boh vzau, Zostala som sama.

Bartók III 1330 | Ej na Trenčianskej bráne červená zástava (27%)
Ej, na Trenčianskej bráne červená zástava

Galko 1/248 | Ja som dobrý remeselník (26%)
Ja som dobrý remeselník z tej Trenčianskej stolice, po mestách a po dedinách chodím drotovať hrnce. Tu mňa všade chcejú míti, kde majú hrnček rozbitý. Ja som dobrý remeselník z tej Trenčianskej stolice, po mestách a po dedinách chodím drotovať hrnce. Ženičky ma velmi ľúbä, lebo som chlapec herský, keď ktorá čo drotovať dá, k tomu som velmi frišký. A že dobre drotovať znám, nuž si dobre i platiť dám. Ja som dobrý remeselník atď. A keď si idem po meste, tu ma volajú dievky: Hej, sem, môj ľúby drotáru, poďte drotovať hrnky! Ja si sadnem, odrotujem, s dievčaty si požartujem. Ja som dobrý remeselník atď. Drotár som ja, drotár budem, drotárom chcem zostati, a keď pôjdem po uliciach, tak si budem spievati: Hrnce, misky i randličky dajte drotovať ženičky. Ja som dobrý remeselník atď.

Černík 1908 / 274 | Ta prešporská brána (13%)
Ta prešporská brána, otváraj sa sama, idú tu legrúci, ci hrozenští chlapci. Postojce, vojáci, postojce vy chvilku, postojce vy chvilku, pred mú frajérenkú. Podaj mi, má milá, šjatečka bielého, něch si já obetrem koníčka vraného. Ona mu podala šjatečka bielého, obetri si, Janko, aj koňa vraného. Ona mu podala červené jabúčko, aby si vyskocil na koňa lahúčko. Ona mu podala růžu garafiu, aby rozvoňával medzi kompanijú. Ona mu podala červený hrebíček, aby rozvoňával celý tamboríček.

Černík 1908 / 119 | Kerá panna (12%)
Kerá panna stává z lože, červená je jako růže, červená je taková, kerá vienka zachová. A já som ho zachovala od večera až do rána, od večera tmavého až do rána bielého. A keď prišlo bielé ránko, prišla mamka pod okénko, staň, Janoško, staň vzhůru, verbujů ťa na vojnu. Bežce domů, má mamička, osedlajce mi koníčka, sedlajce mi vraného, budzem sadac na něho. Keď som na koníčka sadal, tatko na mňa takto volal: » S Pánom Bohom, synu mój, ťažko som ťa vychoval. « Choval som ťa z růže kvetom, včilej idzeš cudzím svetom, choval som ťa laliju, a včilej ťa zabijú. S Pánom Bohom , má mamička, s Pánom Bohom, mój tacíček, s Pánom Bohom, mamička, aj moja frajérečka.

Černík 1908 / 090 | Maštal múrovaná (11%)
Maštal múrovaná, koník sivovraný, sedlal si ho Janko, šetek dorúbaný. A keď ho osedlal, sadnul si na něho, pítal si od miléj šjatečka bielého. Tažko moja mamka plátno dorábjala, abych já husárom ručníčky dávala. Radšej ci dám pierko z růže gombalie, abys rozvoňával celý kompanije. Dali mu mamička červené jabúčko, aby si vyskočil na koňa lahúčko.

Černík 1908 / 152 | Idze Janosko (11%)
Idze Janoško pres hory, vedze Kačenku ve vozi A tak si ona zpievala dvanásc zbojníků zvolala. Na čo vás dvanásc idzece? Jeden hlavenku zetněce. Povedz, Kačenko, poved z ráz, keho, Kačenko, ráda máš. Ej, němám, němám žjadného, len tebja, Janko, samého. Povedz, Kačenko, po druhé, něch ci hlavenku odrúbem. Ej, němám, němám žjadného, len tebja, Janko, samého. Povedz, Kačenko, po trecí, něch ci hlavenka odlecí. Vytáhnul z pošve šabličku, zecal Kačence hlavičku. Něvešajce mňa na duby zjedli by mňa tam holubi. Les mňa zavesce na jedlu, hdze chodzí milá pre vodu. Keď ona vody nabere, se mňa vtáčata odženě. Ej, heša-heša, vtáčata, už je hlavenka načatá. Ej, heša-heša, z milého, jeho celečka bielého. Ej, heša heša, z ručiček, nosievali mi pierníček. Ej, heša-heša, z nožiček, šlapávaly k nám chodníček.

Galko 1/393 | Slúžilo dievča na fáre (11%)
393. M. a K. Royová, [1880, ok. St. Turej], (Nitrianska), s.401 [: Slúžilo dievča na fáre, :] [: nemalo otca, matere. :] [: Len tri klúčiky od veži, :] [: kde dvanást zbojníkov leží. :] [: Jedenást jích tam zabilo, :] [: len Janíčka si nehalo. :] [: Tu lež, Janíčko, tu lež sám, :] [: príde ta súdit radný pán. :] [: Nevešajte ma na duby, :] [: lebo ma zedia holuby. :] [: Lež ma zaveste na jedlu, :] [: kde milá chodí pre vodu. :] [: Ked milá vodu ponese, :] [: ze mna vtáčatá odžene. :] [: Ej, heši, heši, vtáčatá, :] [: už je hlavenka načatá. :] [: Ej, heši, heši z milého, :] [: z jeho telenka bieleho. :]

Černík 1908 / 088 | Žítkovská poljana (11%)
Žítkovská poljana na drobno zoraná, zorali ju chlapci do bielého rána.