Galko 1/297 | Kedby som ja mala, ej, klúče

100 words

Galko 1/297 | Kedby som ja mala, ej, klúče (100%)
Kedby som já mala, ej, klúče od svitania, nedala bych svitat, ej, od zajtreka rána. Kedby som já mala, ej, klúče od deničky, nedala bych svitat, ej, za dve hodinečky. Kedby som já mala, ej, sokolové krídla, zaletela by som, ej, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, ej, na jeho biely dom, až by zaplakalo, ej, jedno srdienko v nom. Sadla bych mu, sadla, ej, na maštalné dvere, až by zahržali, ej, jeho vrané kone. Kone vrané, kone, ej, prečo vy hržete, či vy moju milú, ej, niekde nevidíte? My jej nevidíme, ej, ale ju čujeme, v hlbokej doline, ej, spieva na zeline.

Galko 1/454 | Na trenčianskej väži (31%)
Na trenčianskej väži dva holúbky sedia, ľudia jim závidia, že sa rady vidia. Ľudia, milí ľudia, nezáviďte toho, veď je to pekná vec, kto miluje koho. Keby som ja mala sokolovie krídla, ver’ bych zaletela, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, na jeho biely dom, čo by zaplakalo jeho srdiečko v ňom. Ješte bych mu sadla na maštalnie dvere, čo by zryhotali jeho vranie kone. Kone, moje kone, čože tak rehcete, azdaj moju milú tu dakde vidíte. Nevidíme ju my, ale ju slyšíme, tam si ona spieva, kde jej dobrá vôľa. Keby ch som ja vedeu, kde môj milá býva, ver bych jej zaniesou na tanieri syra. Na tanieri syra, k tomu holbu vína , na ty, duša moja, holubienka sivá. Nechcem ti ja syra, ani holbu vína, pán boh dau, pán boh vzau, Zostala som sama.

Galko 1/149 | Plače dievča na doline (14%)
[: Plače dievča :] na doline; [: hej, zobrali ho na zeline. :] [: Keby vedel, :] čo mu vzali! [: Hej, pekný ručník vyšívaný. :] [: Keby vedel, :] ktorý hajník! [: Hej, Gašparovie pán úradník. :] [: Keby vedel, :] či bez viny, [: hej, podpálil by tri(dve) dediny. :] [: Jeden Trenčín (Prosiek), :] druhú Belú, [: hej, a to všetko pre mú milú. :] ([: Prosiek horí, :] Belá nechce; [: ej, lapili ma pri neveste. :] [: Keby vedel, :] kto ma zradil, [: ej, doraz by ho dneska zabil. :] )

Galko 3/079 | Chodzila Anička smutná po hájičku (14%)
[: Chodzila Anička smutná po hájičku, :] suzy jej padali po červeném líčku. [: Suzy jej padali, aj jej padat budú, :] na teba, duša má, nikdaj nezabudú. [: Pýtalo sa dzievča hájka zeleného, :] či on tam nevidel niekde jej milého. [: Načo sa ty, milá, na milého zvedáš, :] ked si povedala, že sa nanho hneváš? [: Hnevám sa ja, hnevám, aj sa hnevat budem, :] na teba, šuhajko, nikdaj nezabudem. [: Keby mi moj milý dneskaj večer prišel, :] jak by sa mesáčik ze sunečkom zešel. [: Prídi ma potešit, moj milý šuhajko, :] prídi mi položit rúčku na okénko! [: Aj tak na srdénko, jako na okénko, :] prídi ma potešit, moj milý šuhajko!

Bartoš 1901 / 0337 | Čérné očky čérné jako ty trnečky (14%)
Čérné očky, čérné jako ty trnečky, ony by nespały [: ani hodinečky. :] Téj noci nepsały, na druhú nebudú azda mé očička [: na spaní zabudú? :]

Galko 1/303 | Pod javomíčkom spieva hrdlička (13%)
Pod javorníčkom spieva hrdlička; [: krm mi, Anička, krm mi koníčka. :] Čože mu dávaš? Seno aj oves. [: Povedz mi, milá, čos’ plakala dnes? :] A jach plakala své čierne oči, [: že mi nespali po devat nocí. :] Ešte by mohli po devat nespát, [: kedby ta mohli, šuhajko, dostat. :]

Galko 1/147 | Popri fare môstok kolimbá sa (9%)
[: : Popri fare môstok : :] [: kolimbá sa, :] [: : pod ním ďatelinka : :] [: zelená sa. :] [: : Ďatelinka drobná, : :] [: nekosená; :] [: : už je moja milá : :] [: odvedená. :] [: : Kto si ju odviedol, : :] [: nech si ju má; :] [: : nech sa len predo mňou : :] [: neobjíma. :] [: : Objímaj, objímaj : :] [: vo dne v noci ; :] [: : nech ťa len nevidia : :] [: moje oči. :] ([: : Bo keďby videli : :] [: moje oči, :] [: : plakali by ony : :] [: vo dne v noci. :])

Erben 2/412 | Každý se nám diví (9%)
Každý se nám diví, kdo nás spolu vidí, kam je se ta naše láska děla? odešla pryč, nepřijde víc, za hory, za lesy zaletěla. Rájovští sedláci jsou hodní čtveráci, ti mě s mon panenkou rozloučili: dali mně ji do Kaplice; proto je v zármutku moje srdce. Kdo nás koliv vidí, každej se nám diví, kam se ta veselost naše děla? za hory, za lesy, ach má nejmilejší! za hory, za lesy zaletěla.

Galko 3/071 | Ďatelinka v lese (9%)
Ďatelinka v lese, milá, rozpomeň se, jaké je to milo — milování, keď ma ona nekce. Keď nekceš, nehaj tak, mé srdienko netráp, dosť si sa už natrá — natrápilo, môžeš už raz prestať. Prestaneš-li jednú, moje líčka zblednú, tvoja krása sa pre — sa premení, nebudeš viac pannou. Nebudeš viac pannou, a ja viac mládencom, nebudeme sa vo — sa vodievať pod zeleným vencom.

Galko 1/313 | Letel sláviček pod javomíček (9%)
Letel sláviček pod javorníček mrmliaci, mrmliaci; nebol tu Janko, moje srdienko, tej noci, tej noci! Ale na druhú, lebo na treťú mosí prísc, mosí prísc, mé bílé líčka, černé očičká potešic, potešic.

Galko 1/279a | Vysoko je nebo, ešte vyššie mesiac (9%)
Vysoko je nebo, ešte vyššie mesiac; už sa nevidíme na tomto svete viac.