Galko 1/235 | Duša moja, moja mysel

38 words

Galko 1/235 | Duša moja, moja mysel (100%)
Duša moja, moja myseľ, čože si ty ko mne prišiel? Prišiel som sa vyzvedati, či sa budeš vydávati? Budem, budem, aj sa musím, lebo ja tvoj prsteň nosím, prsteň zlatý s bielym očkom, čo si mi dal pod oblôčkom.

Černík 1908 / 252 | Moja milá (51%)
Moja milá, dobrá mysel, opítaj sa, čo som prišel, prišol som sa dovedaci, budzeš-li sa vydávaci. Budzem, budzem, lebo mosím, lebo já tvój prscien nosím, prsciem zlatý, s čierným očkom, čo's mi ho dal pod hubočkom.

Galko 1/116a | Načo som na svete narodzená (21%)
Načo som na svete narodzená, keď nemám žiadneho potešenia; ani potešenia, ani úfať, jaj bože, prebože, musím zúfať! Zelený rozmarín ako tráva, už ma môj milený zanaháva; keď ma on zanahá, a ja nedbám, v srdci ho nenosím, vrecka nemám. Zase je zelenší ako tráva, zas ma po druhýkráť zanaháva; urob si, milý môj, ako sám chceš, odo mňa vernejšiu nedostaneš. Na váži hodinky smutne bijú, už ma s mojím milým rozlučujú; rozjúčte, rozlúčte s pánembohem, budem si hľadati sebe roveň! Červená ružička s bielym kvitne, už mňa v Tisovníku žiaden nechce; jaj bože, prebože, čo mám robiť, keď ma už prestali chlapci ľúbiť. Vychodí slniečko spoza lesy, už mňa v Tisovníku nič neteší; veru ma tešilo, veď ma už nie, azdaj ma poteší dakde inde. Kúpže mi, môj milý, čo ťa prosím, červené čižmičky rada nosím; červené, červené ako iskra, kúpže mi, môj milý, ešte dneska. Povedz mi, môj milý, čo ťa boli, založ si líštočok javorový; založže si, založ, kde ťa bolí, nejdiže do mesta k doktorovi. Povedz mi, môj’ milá, kde ty bývaš? V prostriedku dedine, však ma vídaš. Povedz mi, môj’ milá, kto k vám chodí? Žiaden, duša moja, lenže prídi!

Galko 1/021 | Ej, spodobalo sa mi dievča na majeri (20%)
Ej, spodobalo sa mi dievča na majeri, musím ho vypýtať od jeho materi. Ej, spodobali sa mi jeho sivé oči, ktoré svieťa jako svetlušky v úboči. Ej, spodobali sa mi tie ručičky jeho, čo od svitu robia do mraku pozdného. Ej, spodobali sa mi tie líčka červené, bielym mliečkom, zorou červenou barvené. Ej, spodobala sa mi jej krása, dobrota, s ňou mi bude nebo, bez nej niet života.

Černík 1908 / 100 | Keď som mašíroval (19%)
Keď som mašíroval, tatko na mňa volal, Bože mój, synu mój, ťažko som ťa choval. Já som ťa vychoval z růže bielým kverom, včil sa mi prechodzíš medzi cudzím svetom. Medzi cudzím svetom, medzi cudzozemci, medzi cudzozemci, ako medzi štěnci.

Galko 1/203 | Anička maličká, poď si ko mne hopkať (13%)
Anička maličká, poď si ko mne hopkať, [: kúpim ti čižmičky, čo ti budú klopkať. :] A ja si nesadnem ku tebe, môj milý, [: lebo by ma tvoje očká očarili. :] Tvoje čierne očká sú jak lúče neba. [: Ach, bože, prebože, dajže mi len teba. :]

Galko 1/372 | Zabili Janíčka na holi (13%)
[: Zabili Janíčka na holi, na holi, :] [:: bola by to pravda, ::] lebo ni, lebo ni. [: Akže by to pravda, nebola, nebola, :] [:: keď som sama na to ::] hladela, hladela. [: Zabili Janíčka niže Vrbového. :] [:: Ktože ho narieka? ::] Frajeročky jeho. [: Jedna ho plakala, druhá zvoniť dala, :] [:: tretia mu z kameňa ::] hrob vykopať dala. [: Keď ma pochováte /obesíte, položte ma v hájku, :] [:: budú ko mne chodiť ::] dievky na fijalku. [: Dievky na fijalku, nevesty na trávu, :] budú ony vedieť, ::] v jakom som ja kraju.

Galko 1/432 | V tom prešporskom meste (13%)
V tom prešporskom meste zas tam verbujú, chceli mňa tam zverbovať medzi husárov. Chceli mňa tam zverbovať, ja som sa jim nechcel dať, ja som sa jim nechcel dať za sto toliarov. Holbičku vínečka keď mi pripili, koníčka vranného tam mne priviedli; vsadili mňa na neho, na koníčka vranného, pár pištolí, karabín do sedla dali. Marii Theresii ja sa oddávam, s vami, rodičové, sa rozžehnávam; opatruj vás pánboh sám, už sa s vami rozlúčam: v tejto krátkej piesni vale vám dávam. V tom prešporskom meste verbujú kýreš-rajtári, < quid hoc? > chceli mne tam zverbovať medzi husári. Chceli mne tam zverbovať, ja som sa im nechcel dať, ja som sa im nechcel dať za sto toliarí. Holbičku vína ke mne pripili, koníčka vraného ko mne priviedli; vsadili mne na neho, na koníčka vraného, a ku boku šabličku osedlanému. Marii Therezii ja sa oddávam, s vami, rodičové, sa rozžehnávam; opatruj vás pán boh sám, už sa s vami rozlúčam, v tejto krátkej piesničky vale vám dávam.

Galko 1/111 | Ach, bože môj, pane môj, čo mám hriešna (13%)
Ach, bože môj, pane môj, čo mám hriešna robiť, [: pohneval sa ten milý môj, prestal ko mne chodiť. :] To by tak zle nebolo, ale sa oženil, [: a tu našu vernú lásku do konca už zmenil. :] Budem ja mu želati, by sa mu tak stalo, [: žeby to jeho veselie dlho netrvalo. :] Žeby šťastia, ni zdravia, ni svedomia nemal; [: keď prvý raz von vystúpi, žeby nôžku zlámal. :] Neďaleko von vyšol na zelenú lúčku, [: koník sa mu kus potočil, zlámal si on rúčku. :] Pravda je to, pravda je, čo milá zakľaje; [: kto sa falošne miluje, že mu bôh nepraje. :]

Galko 3/063 | Keď sa milý na vojnu brau (13%)
Keď sa milý na vojnu brau, svojej milej tak zanahau, by sedem rokov čakala, a aby se nevydala. Sedem rokov už minulo, išlo douča na zelinu, nevidela tam iného, len vojačka jediného. Vojak sa jej začne ptati, či sa bude vydávati. Ja sa vydávať’ nebudem, ja milýho čakať budem. Tvoj milý sa už oženev, ja som na jeho svadbe bou. Čo mu vinšuješ, Anička, červená biela ružička? Vinšujem mu telko šťastí, kelko je na hore listí; vinšujem mu tolko zdraví, kolko je na zemi trávy. Zarmúteu (zradoval) sa a zasmiau sa, zlatý prsten zablyskou sa, po prsteni ho poznala, prežalostne (preradostne) zaplakala.

Bartók III 1271b | Ko ktorej sa schádzajú mláďenci (13%)
Ko ktorej sa schádzajú mláďenci