Galko 1/290 | Pole moje, pole, rodelenô v dvoje

56 words

Galko 1/290 | Pole moje, pole, rodelenô v dvoje (100%)
Pole moje, pole, rozdelenô v dvoje; v ktoromže je, v ktorom potešenie moje? Potešenia nemám, poteš ma, bože, sám, potešže ma takým, akého rada mám. Potešenie moje, v ktorej si krajine? Dobre moje srdce za tebou nezhynie. Čože mi je po ňom, po poli zelenom, keď sa mi neprejde milé srdce po ňom. Veru je to pole všetko opálenô, a moje srdiečko všetko ubolenô.

Galko 1/219 | Ani tak nesvitá, ako svitávalo (34%)
Ani tak nesvitá, ako svitávalo, (moje potešenie, to ma zanechalo. Potešenie moje, kde si sa podelo, či nahor, či nadol odo mňa letelo. Sama som ja, sama, sama osamená, ako tá trávička v hore neskosená. Keď tá tráva uschne, zasi druhá zíde; moje potešenie nikdy viac nepríde. Potešenia nemám, poteš ma, bože, sám, poteš z takej strany, z ktorej sa nenazdám.)

Galko 1/154 | Dolina, ej, čože mi je po nej (33%)
Dolina, dolina, ej, čože ma je po nej, keď sa mi neprejde, ej, nič milého po nej. Dolina, dolina, ej, čo ma po doline; čože ma je, milá, ej, po tvojej rodine? Bože môj, otče môj, ej, v tej smutnej doline, nik sa neopýta: ej, dievčatko, čo ti je? Čože by mi bolo, ej, hlavička ma bolí; hlavička ma bolí, srdiečko ma morí. Čože by mi bolo, ej, hlavička ma bolí, pre teba, milý môj, že sme sa ľúbili.

Galko 1/058 | To moje hrdielko len ako hrkalko (29%)
To moje hrdielko len ako hrkalko, nehoden ho slúchať voľačí šuhajko. To moje hrdielko ako organ ide, v ktoromže mi poli organovať bude? Ani tie organy tak pekne nehrajú, ako moje oči bystro pozerajú.

Galko 1/116a | Načo som na svete narodzená (16%)
Načo som na svete narodzená, keď nemám žiadneho potešenia; ani potešenia, ani úfať, jaj bože, prebože, musím zúfať! Zelený rozmarín ako tráva, už ma môj milený zanaháva; keď ma on zanahá, a ja nedbám, v srdci ho nenosím, vrecka nemám. Zase je zelenší ako tráva, zas ma po druhýkráť zanaháva; urob si, milý môj, ako sám chceš, odo mňa vernejšiu nedostaneš. Na váži hodinky smutne bijú, už ma s mojím milým rozlučujú; rozjúčte, rozlúčte s pánembohem, budem si hľadati sebe roveň! Červená ružička s bielym kvitne, už mňa v Tisovníku žiaden nechce; jaj bože, prebože, čo mám robiť, keď ma už prestali chlapci ľúbiť. Vychodí slniečko spoza lesy, už mňa v Tisovníku nič neteší; veru ma tešilo, veď ma už nie, azdaj ma poteší dakde inde. Kúpže mi, môj milý, čo ťa prosím, červené čižmičky rada nosím; červené, červené ako iskra, kúpže mi, môj milý, ešte dneska. Povedz mi, môj milý, čo ťa boli, založ si líštočok javorový; založže si, založ, kde ťa bolí, nejdiže do mesta k doktorovi. Povedz mi, môj’ milá, kde ty bývaš? V prostriedku dedine, však ma vídaš. Povedz mi, môj’ milá, kto k vám chodí? Žiaden, duša moja, lenže prídi!

Galko 1/174 | Ešte sa raz obzrieť mám (14%)
Ešte sa raz obzrieť mám k tým zvolenským zahradám, mám tam jedno potešenia, ešte raz naň zavolám. Ej, volala, volala, ručičku mu dávala; keď sa oni rozlúčali, priamo ona tam skonala. Starala (Stázala) sa mamka má, kde mi pán boh dobre dá; v tom zvolenskom cintoríne, tam mne môj dom vystavia. Tam já budem tuho spať, tam mne budú hudci hrať; tam mi budú pekní mladí gavalieri tancovať. Graca, rylo, motyka, to je moja muzika, tá ma bude odprevádzať do môjho pokojíka. A na nebi hviezdičke, to sa (budú) moje družičke, a na nebi ten najvyšší, to je môj najmilejší.

Galko 1/153 | Povedz mi, šuhajko, čo si mi za priateľ (12%)
Povedz mi, šuhajko, čo si mi za priateľ, keď ťa radšej vidím ako otca, mater. Šuhaj ledačina, s čiernyma očima, veru bych za teba Dunaj preskočila. Nie Dunaj, nie Dunaj, lež Červenô more, za teba, šuhajko, potešenie moje. Nie Červenô more, lež ten svet široký, za teba, Janíčko, šuhaj černooký.

Galko 3/007 | Už sa ten moj milý odebiera (12%)
Už sa ten moj milý odebiera, na okénko klope, na okénko klope, smutné volá: Otvor mi, Kačenko, potešenie, aspon na ostatné, aspon na ostatné rozlúčenie. Stala Kačka hore, otvorila: bodaj som ta, Janko, mé verné srdenko nepoznala. A ja som myslela sama sebe, že ja budem, Janko, sivá holubenko, žena tvoja. Na frašteckých lúčkach šibeničky, zalomila Kačka, Kačka, Katerinka svoje ručky. Čo sis’ ty, Kačenko, čos' myslela, ked si svoje ručky na tí šibeničky zalomila.

Galko 1/084 | Vysoko si kosil, nerovno ukladáš (11%)
Vysoko si kosil, nerovno ukladáš; prečo si, šuhajko, svej rovni nehľadáš? Vyžínaj, devečko, vyžínaj u zeme lebo sa ti díva potešenie tvoje.

Galko 1/136 | Ked som išla z kostola (9%)
Keď som išla z kostola, milého som videla; sadla som si na kraj na lavičku, slzy mi tiekli po mém líčku. (Ó, nešťastná hodina, v ktorej som ťa videla; ej, nešťastné to časy boli, keď sme sa my dva poznať mali.) Slobodička, sloboda, kde si sa mi podela? Falošní chlapci mi ju vzali, čo ma falošne milovali. Ešte jednu sestru mám, ja tej takú radu dám, žeby sa mladá nevydala, falošným chlapcom pokoj dala.

Galko 1/211 | Žatva, milá žatva (8%)
Žatva, milá žatva, vítaj s novým chlebom, už sme sa nažali tam pod šírym nebom. Žali sme pšeničku od konca do konca; ktorá z nás dostane švárneho mládenca? Komuže dnes, komu dáme niesť zástavu? Tomu, čo jej podá svoju rúčku pravú. Ktorejže dnes, ktorej uvijeme veniec? Tej, ktorú si vezme najkrajší mládenec.