Galko 1/223 | Štyri kone na dvore

62 words

Galko 1/223 | Štyri kone na dvore (100%)
Štyri kone vo dvore, (na dvore) žiaden na nich neorie; išiel orať Janíčok pod zelený hájičok. Prvú brázdu odoral, na milú si zavolal: Poďže, milá, poď ku mne, poviem ti ja, čo je mne. Bolí mňa má hlavička, dobila ma mamička. Môže ťa mamka nebiť, môžeš ku druhej chodiť. A ja k druhej nepôjdem radšej bojovať budem; a ja teba, Anička, rád vidím od malička.

Bartoš 1901 / 0719a | Povědała sem ti (27%)
Povědała sem ti hneď od prvu začátku, neděłaj chodníčka, přes tu našu zahrádku.

Galko 1/193 | Frajerečky obe, nezávidte sobe (27%)
Frajerečky obe, nezáviďte sobe, nie je to možná vec, aby som vzal obe. Môžete ma ľúbiť a preto sa nebiť; frajerečky obe, musíte sa zmieriť.

Galko 1/255 | Pod hájičkom, pod zeleným (20%)
Pod hájičkom, pod zeleným [: ej, orie dievča s volkom jedným. :] Ešte brázdu nezorala, [: ej, mati na ňu zavolala: :] Ančúš, Ančúš, poďže domu, [: ej, vydávam ťa, neviem komu. :] Vydávam ťa Janíkovi, [: ej, najväčšiemu zbojníkovi. :] V noci príde, v noci tajde, |: ej, nič dobrého nedonesie. :] Len košielku vyparenú [: ej, a šabličku skrvavenú. :] Bielu plachtu potrhala, [: ej, kým šabličku utierala. :] Už v Liptove vyzváňajú, [: ej, už Janíka opatrujú. :] Už v Liptove odzvonili, [: ej, už Janíka ulapili. :] Už ho vedú cez Košice, [: ej, plačú za ním tri dievčice. :] Jedna plače, druhá kvíli, [: ej, tretia sa mu lapá šiji. :] Janík, Janík, srdce moje, [: ej, čo tu vidíš, všetko tvoje. :] Vidím, vidím zoreničku, [: ej, prenešťastnú šibeničku. :] Kebych ja bol o tom vedel, [: ej, že ja na nej viseť budem, :] bol bych ju dal vymaľovať, [: ej, striebrom, zlatom povykladať. :] Po spodku len toliarami, [: ej, a po vrchu dukátami. :] Na prosredku mramor, skalu, [: ej, kde položím moju hlavu. :]

Bartoš 1901 / 0755 | Seje miłý hrach (18%)
Seje miłý hrach na iných roľách, naučiło sa mu dívča doňho chodívat. Doňho chodiło, hrášek trhało; dybych ťa, můj šohaj švárný, nebyło znało! Na brázdu sedła, šohaj podľe ní, obá sobě bíłým šátkem očka utřeľi. Nepłač, má miłá, šak ty budeš má, až kukačka na vánoce třikráť zakuká. Kukaj, kukačko, na ty vánoce; a já už sem opuščená, šohaj ňa nechce.

Galko 1/116a | Načo som na svete narodzená (12%)
Načo som na svete narodzená, keď nemám žiadneho potešenia; ani potešenia, ani úfať, jaj bože, prebože, musím zúfať! Zelený rozmarín ako tráva, už ma môj milený zanaháva; keď ma on zanahá, a ja nedbám, v srdci ho nenosím, vrecka nemám. Zase je zelenší ako tráva, zas ma po druhýkráť zanaháva; urob si, milý môj, ako sám chceš, odo mňa vernejšiu nedostaneš. Na váži hodinky smutne bijú, už ma s mojím milým rozlučujú; rozjúčte, rozlúčte s pánembohem, budem si hľadati sebe roveň! Červená ružička s bielym kvitne, už mňa v Tisovníku žiaden nechce; jaj bože, prebože, čo mám robiť, keď ma už prestali chlapci ľúbiť. Vychodí slniečko spoza lesy, už mňa v Tisovníku nič neteší; veru ma tešilo, veď ma už nie, azdaj ma poteší dakde inde. Kúpže mi, môj milý, čo ťa prosím, červené čižmičky rada nosím; červené, červené ako iskra, kúpže mi, môj milý, ešte dneska. Povedz mi, môj milý, čo ťa boli, založ si líštočok javorový; založže si, založ, kde ťa bolí, nejdiže do mesta k doktorovi. Povedz mi, môj’ milá, kde ty bývaš? V prostriedku dedine, však ma vídaš. Povedz mi, môj’ milá, kto k vám chodí? Žiaden, duša moja, lenže prídi!

Galko 1/050 | Nie preto si spievam (11%)
Nie preto si spievam, bych veselá bola, ale preto spievam, bych žiale zabola. Spievam si ja, spievam, veselá sa byť zdám, ale žiaden nevie, jaký žiaľ v srdci mám. Žiale moje, žiale, smutné, osiralé, jako tá rosička na zelenej tráve. Ešte tú rosičku vetríček oduje, ale mňa na svete nik nepoľutuje. Bože môj, bože môj, zarmútený svet môj; všetkým je veselý, len mne zarmútený!

Galko 1/042 | Tečie voda, tečie, ej, do potôčka kvapká' (11%)
Tečie voda, tečie, ej, do potôčka kvapká; milujže ma, miluj, ej, moja duša sladká. (Tečie voda, tečie, ej, po kameňoch hučí; kto vzdychať neumie, ej, láska ho naučí.) Tečie voda, tečie, ej, kolo nášho domu; koho ja milujem, ej, nepoviem nikomu. Dolina, dolina, ej, medzi dolinami; žiaden človek nevie, ej, čo je medzi nami.

Smutný 39/016 | Zo mňa kňaz nebudě ani žiaden (11%)
Zo mňa kňaz nebudě, ani žiaden páter

Galko 1/301 | Teče voda zo skaly (8%)
Teče voda ze skaly [: do tej panskej zahrady. :] Anička ju vylieva, [: Janíčko sa jej díva. :] Nedívaj sa, nedívaj, [: vezmi putnu, vylievaj. :] Načo bych ju vylieval, [: ked som jej tam nenalial. :] Štyri kone na dvore, [: nikto na nich neore. :] Ore na nich Janíček, [: červený jak hrebíček. :] Ked na konec dooral, [: na Aničku zavolal: :] Pod, Anička, pod ke mne, [: poviem ti ja, čo je mne. :] Ach, mna bolí hlavička, [: od mojeho srdiečka. :] A mna bolí hlava má [: od tvojeho klamaná. :]

Galko 1/233 | Liuto mi je, liuto (8%)
Liuto mi je, liuto, (Ľúto mi je, ľúto) i doma i tuto, že som si zavesil (založil) na hrdielce puto. Povec mi, dievčatko, povec mi naraze, nech moje koníčky nestoja na mraze. Povedala som ti, ešte ti raz poviem, veru ja, šuhajko, za teba nepôjdem. Povedala som ti v zime i v jeseni, že ty nebudeš mať zo mňa mladej ženy.