Galko 1/191 | Pod horou ďatelina

67 words

Galko 1/191 | Pod horou ďatelina (100%)
Pod horou ďatelina, žala ju Katarína; žala, žala, nažala si, postretli ju dva valasi. Čakaj ty, Katarína! Čia je to ďatelina? Čia by bola, — môjho pána, čo tam býva pod horama. Nemám sa kedy baviť, musím sa domov náhliť, lebo by ma mati lála, že som s vami dlho stála. Mamka ťa nebude láť, keď budeš s nami tu stáť, lebo mamka dobre vedia, že ty máš byť moja žena.

Galko 1/399 | Rabovali Ťurci až do Bielej hory (32%)
Rabovali Ťurci až po Biele hory, [: zvolenskej richtárky :] dve deti zajali. Šudy Katarinku do hintova dali, [: Ludy Tomášeka :] pod koč uviazali. A keď oni prišli do ťureckej zemi, [: Šudy Katarinku :] do svetlici dali. Šudy Katarinku do vrchnej svetlici, [: Ludy Tomášeka :] do spodnej temnici. Šudy Katarinka, má sestra premilá, [: ak ti bude dobre, :] nezabudni na mňa. Šudy Katarina v sriebre, zlate šila (žila), [: od veľkej dobroty :] na brata zabudla. Len na siedmy rôčok prisniu sa jej sníčok, [: že z jej pravej rúčky :] vyleteu holubčok. Šudy Katarína, ako ráno stala, [: dlho nemeškala, :] hneď k snáru bežala. Snáričok, snáričok, povedz mi ten sníčok, [: že mi z pravej rúčky :] vyleteu holubčok. Zomrie ti mamička, alebo tatičok, [: alebo sestrička, :] alebo bratíčok. Šudy Katarina dlho nemeškala, [: od spodnej temnici :] kľúče zhľadúvala. Ludy, Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: či si ešte živý :] a či si už mrtvý? Živy, sestra, živý, dopoly umretý, [: moje biele nohy :] po kolená v zemi. V mojich čiernych očiach žaby škrkútajú, [: v mojich žltých vlasoch :] myši hniezda majú. Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: či len tu budeme, :] či domov pôjdeme? Domov, sestra moja, k tej našej materi, [: žeby som neumreu :] v tej ťureckej zemi. A keď oni prišli do svojej krajiny, [: pýtali si nocľah :] od svojej materi. V izbe vám já nedám, tam veľa hostí mám, [: v komore vám nedám, :] tam veľa sriebra mám. Dajteže nám, dajte, aspoň predo dverci, [: aspoň predo dverci, :] na hnilom pazderci. Tam vám ver’ já už dám, lebo tam nič nemám, [: tam vám ver’ já už dám, :] lebo tam nič nemám. Ludy Tomáš, Ludy umreu už do rána, [: Šudy Katarinka :] tak ho nariekala: Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný, [: keby si bou umreu :] v tej ťureckej zemi! Tam by si bou ležau v hodbábnej posteli, [: pri tvojej materi :] na hnilom pazderí. Deti moje, deti, vy nešťasnie deti, [: prečo ste sa vy mne :] nedali poznati? Bola by som vás já zlatom obkopala, [: zlatom obkopala, :] sriebrom obsypala. Šudy Katarinka v sriebre, zlate žije, [: a Ludy Tomášek :] v čiernej zemi hnije.

Sušil 1701 | Vandroval šohajek z města ven (18%)
[: Vandroval šohajek z města ven, :] [:[: milá naňho volala :]:] z okna ven. Kam, můj najmilejši, vandruješ? Že sa ty ani u nás nestavuješ. Nemám sa já kdy bavit s tebú, kamarádi čekajú za bránú.1) Co mně dáš, má milá, na cestu? Ten prstýnek, kerý mám na prstu. Prstýnek s prsta dat, marná věc, a s milým sa rozlúčit, těžká věc.2)

Smutný 01/057 | Čia je to robička neoraná to (14%)
Čia je to robička neoraná, to mojho tatíčka zanedbaná

Bartoš 1901 / 0442 | Šły děvčátka siľnicí (13%)
Šły děvčátka siľnicí, postřetli ich — šmik, štuk, študybuk — postřetíi ich za horama mysľivci. Kam, děvčátka, kam dete, kerá moja — šmik, štuk, študybuk — kerá moja gaľánečka budete. A my samy nevíme kerá sa vám — šmik, štuk, študybuk — kerá sa vám, mysľivečku, ľíbíme. Třebas hen tá maľučká, co má čérné — šmik, štuk, študybuk — co má ona pěkné černé očička.

Sušil 0005 | A ve štvrtek po večeři (12%)
A ve štvrtek po večeři šel Pan Ježíš na procházku se dvanásti apoštoly. Postřetli tam jednu dívku, [:a ta dívka nesla vodu:]. Daj nám, dívko, daj tej vody, ať umyjem ruce, nohy. A ta voda není čistá, napršalo do ní lista. A ta voda, ta je čistá, než ty, dívko, nejsi čista. Devět mužů jsi ty měla, s Žádným zdávána nebyla, s každým's dítky zmordovala. A ta dívka se ulekla, hned na své kolena klekla, ani slova mu neřekla. Ale, dívko, nelekaj se, jdi před kněza, spovidaj se, vezmi rúšku a zavij se. A jak do kostela vešla, hned před obraz Krista klekla. Obrazy se zobracaly, na sebe hledět nedaly. Oltáře se poklonily, svíčky z vosku zhasínaly. A jak dále pokleknula, na tom místě zkameňala. To učinil Pan Bůh milý všem panenkám na znamení. Kerá je múdrá panenka, nedá rozviť svého vínka. Jako sem já rozviť dala, do pekla sem se dostala.

Galko 1/469 | Po nábreží koník beží (12%)
Po nábreží koník beží, (koník vranný, skadeže si, šuhajíčko maľovaný? Skadiaľ som, stadiaľ som, Slovenstva syn verný som, duša moja! Pod lipkou, nad lipkou iskerečka, skadeže si, moja milá frajerečka? Skadiaľ som, stadiaľ som, Slovenka zrodená som, duša moja! Z tej jedličky dve hrdličky na tú lúčku, ja som Slovák, ty Slovenka, daj mi rúčku! Rúčku ti podávam, tebe verná zostávam, duša moja! Povedzže mi, duša moja, čia ty budeš, povedzže mi, duša moja, čia ty budeš? Už som povedala, že ja budem len tvoja, duša moja!)

Galko 1/273b | Vedia tých N... ov jároček tečie (12%)
Vedľa tých N...ov jároček tečie; [: pekná Katariena bieľuše*) pečie. :] Pribehol Janík s veľkýma pysky, [: ak kmáše, tak kmáše, bieľuše z misky. :] Ej, Janík, Janík, lenže pomaly, [: a on stošesdesiať do úst vovalí. :] Ej, Jano, Jano, strela ti pysku, [: lenže mi nezahub aspoň tú misku. :] Miska nie moja, ja som nie tvoja, [: ej, Janík, Janíčok, dušička moja! :]

Galko 1/273c | Vedia tých N... ov potôček tečie (12%)
Vedľa tých N...ov potôček tečie; [: pekná Katariena bieľuše*) pečie. :] Pribehol Janík s veľkýma pysky, [: ak kmáše, tak kmáše, bieľuše z misky. :] Ej, Janík, Janík, lenže pomaly, [: a on stošesdesiať do úst vovalí. :] Ej, Jano, Jano, strela ti pysku, [: lenže mi nezahub aspoň tú misku. :] Miska nie moja, ja som nie tvoja, [: ej, Janík, Janíčok, dušička moja! :]

Galko 1/024a | Povedz ty mi, moja milá, povedz (10%)
Povedz ty mi, moja milá, povedz, kam ty zajtra na trávičku pôjdeš? Ta ja pôjdem do vášho včelína, jest tam pekná, drobná ďatelina. Ja ti budem ďatelinku kosiť, ty ju budeš domov kravkám nosiť, a keď bude všetka odnosená, potom budeš moja mladá žena. Povedz ty mne, moja milá, povedz, kedy bude našej lásky koniec? Potom bude našej lásky koniec, keď ja zomriem a ty budeš vdovec.

Galko 1/024b | Povedz ty mne, moja milá, povedz (10%)
Povedz ty mne, moja milá, povedz, kde ty zajtra na trávičku pôjdeš? Ta ja pôjdem do vášho včelína, jest tam pekná, drobná ďatelina. Ja ti budem ďatelinku kosiť, ty ju budeš domov kravkám nosiť, a keď bude všetka odnosená, potom budeš moja mladá žena. Povedz ty mne, moja milá, povedz, kedy bude našej lásky koniec? Potom bude našej lásky koniec, keď ja zomriem a ty budeš vdovec.