Galko 1/116a | Načo som na svete narodzená

161 words

Galko 1/116a | Načo som na svete narodzená (100%)
Načo som na svete narodzená, keď nemám žiadneho potešenia; ani potešenia, ani úfať, jaj bože, prebože, musím zúfať! Zelený rozmarín ako tráva, už ma môj milený zanaháva; keď ma on zanahá, a ja nedbám, v srdci ho nenosím, vrecka nemám. Zase je zelenší ako tráva, zas ma po druhýkráť zanaháva; urob si, milý môj, ako sám chceš, odo mňa vernejšiu nedostaneš. Na váži hodinky smutne bijú, už ma s mojím milým rozlučujú; rozjúčte, rozlúčte s pánembohem, budem si hľadati sebe roveň! Červená ružička s bielym kvitne, už mňa v Tisovníku žiaden nechce; jaj bože, prebože, čo mám robiť, keď ma už prestali chlapci ľúbiť. Vychodí slniečko spoza lesy, už mňa v Tisovníku nič neteší; veru ma tešilo, veď ma už nie, azdaj ma poteší dakde inde. Kúpže mi, môj milý, čo ťa prosím, červené čižmičky rada nosím; červené, červené ako iskra, kúpže mi, môj milý, ešte dneska. Povedz mi, môj milý, čo ťa boli, založ si líštočok javorový; založže si, založ, kde ťa bolí, nejdiže do mesta k doktorovi. Povedz mi, môj’ milá, kde ty bývaš? V prostriedku dedine, však ma vídaš. Povedz mi, môj’ milá, kto k vám chodí? Žiaden, duša moja, lenže prídi!

Galko 1/116b | Vychodí slniečko spoza lesy (21%)
Vychodí slniečko spoza lesy, už mňa v Tisovníku nič neteší; veru ma tešilo, veď ma už nie, azdaj ma poteší dakde inde.

Galko 1/454 | Na trenčianskej väži (15%)
Na trenčianskej väži dva holúbky sedia, ľudia jim závidia, že sa rady vidia. Ľudia, milí ľudia, nezáviďte toho, veď je to pekná vec, kto miluje koho. Keby som ja mala sokolovie krídla, ver’ bych zaletela, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, na jeho biely dom, čo by zaplakalo jeho srdiečko v ňom. Ješte bych mu sadla na maštalnie dvere, čo by zryhotali jeho vranie kone. Kone, moje kone, čože tak rehcete, azdaj moju milú tu dakde vidíte. Nevidíme ju my, ale ju slyšíme, tam si ona spieva, kde jej dobrá vôľa. Keby ch som ja vedeu, kde môj milá býva, ver bych jej zaniesou na tanieri syra. Na tanieri syra, k tomu holbu vína , na ty, duša moja, holubienka sivá. Nechcem ti ja syra, ani holbu vína, pán boh dau, pán boh vzau, Zostala som sama.

Galko 1/427 | Ty kúcke hodziny smutne bijú (9%)
Ty kúcke hodziny smutne bijú, ked sa se svú miú (milý s milú) rozlučuju, smutne bijú, nebojím sa; nastaua hodzinka, ožením sa. Ožeň sa, šuhajku, s pánem bohem, vezni si dzevečku sebje roven; s pánem bohem, len sa ožeň, na tvoju najmilší si nespomeň. Ked si mňa nevezneš za ženičku, aspoň si ma vyvou za družičku; za družičku, za najstarší, žes’ byua fjajirka nejvjernejší.

Galko 1/252 | Čie je to dievčatko na tom vŕšku (7%)
Čie je to dievčatko na tom vŕšku, má ono gombíčky na kožušku? Čieže je to, moje je to, chodil som ja ku nej celô leto. Dal som jej peniažky na čižmičky, ono si kúpilo pantofličky. Nekupuj to, drahô je to, nie je to na zimu, len na leto. Kúp mi ty, šuhajko, čo ťa prosím, červenú stuštičku rada nosím, červená je ako iskra, veď som ja, šuhajko, tvoja istá. Nejdem si pre lásku srdce trápiť, idem ja milému prsteň vrátiť; vrátim mu ho, tam mu ho dám, jednoho opustím, desať ich mám.

Galko 1/273a | Vedľa tých N... ov hlboký járok (7%)
Vedla tých N...ov hlboký járok, [: kto by ho preskočil, bol by paholok. :] Už sa ten Janík s valaškou točí, [: chcel by on po zrie ti Mariške v oči. :] A ona k nemu, hovorí jemu: [: nejdiže, Janíčko, nejdi na vojnu. :] Na vojnu musím, tam sveta skúsim, [: a teba, Mariška, opustiť musím.:]

Galko 1/473 | Vyletela kukulienka zo skaly (6%)
Vyletela kukulienka zo skaly, kebych ja mal plné vrecká toláry, poslal bych si pre muziku do Prahy; muzika by pekne hrala, má milá by tancovala a ja s ní. Vyletela kukulienka zo skaly, keby sme to švarné dievča dostali! Nebola to kukulienka, lež bol vták; keď ma nechceš milovati, nechaj tak!

Galko 1/099 | Kalina, malina nad Váhom dozrela (6%)
Kalina, malina nad Váhom dozrela; [: neraz som ja, šuhaj, :] za tebou pozrela. Kalina, malina nad Váhom sa kníše; [: starodávny frajer :] lístočok mi píše. Píše mi on, píše čiernym atramentom, [: žebych ho hľadala :] medzi regimentom.

Galko 1/034 | Vychodí slniečko spoza lesy (6%)
Vychodí slniečko spoza lesy, už mňa v tom Liptove nič neteší; tešilo mne, ale už nie, azda ma poteší nekde inde. Včera mi má milá odkázala, žeby mi polovic srdca dala; pýtal som ho, nemala nôž, chcel som jej požičať, nechcela už. Čo si mám pre lásku srdce trápiť, volím ja svej milej prsteň vrátiť; vrátim jej ho, ja jej ho dám, keď jeden utratím, desať jich mám.

Galko 1/219 | Ani tak nesvitá, ako svitávalo (6%)
Ani tak nesvitá, ako svitávalo, (moje potešenie, to ma zanechalo. Potešenie moje, kde si sa podelo, či nahor, či nadol odo mňa letelo. Sama som ja, sama, sama osamená, ako tá trávička v hore neskosená. Keď tá tráva uschne, zasi druhá zíde; moje potešenie nikdy viac nepríde. Potešenia nemám, poteš ma, bože, sám, poteš z takej strany, z ktorej sa nenazdám.)

Galko 1/003 | Zapadá slniečko za ďaleké hory (5%)
Zapadá slniečko za ďaleké hory, [: a moje srdiečko za dievčatkom horí. :] Mesiačik na nebi spoza vrchov vstáva, [: a moje za milou srdce povzdycháva. :] Na oblohe drobné hviezdičky blyskocú, [: a mne v srdci lásky plamene blkocú. :] Hviezdičky, hviezdičky, vy nočnie sestričky, [: lejte svetlo v chyžku mojej holubičky. :] Pod vašu ju dávam ochranu a pomoc; [: prajteže jej, prajte odo mňa dobru noc. :]